Minóov labyrint: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Bronto premiestnil stránku Minoov labyrint na Minóov labyrint
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:Minotaurus.gif|thumb]]
'''MinovMinóov labyrint''' alebo '''MínovMínóov labyrint''' alebo '''Minoov labyrint''' bol v gréckej mytológii [[labyrint]] krétskeho kráľa [[Minos|Minoa]]. Predpokladá sa, že je identický s palácom v [[Knossos|Knosse]].
 
== Povesť ==
Podľa povesti kráľ [[MinosMinós]] poveril vynálezcu a staviteľa Daidala, aby navrhol dom so spletitými chodbami a schodiskami. [[Daidalos]] vytvoril zázračné dielo, bludisko z kameňa – [[labyrint]], z ktorého nikto, kto doň vkročil, nenašiel cestu von. Neskôr chcel kráľ vedieť, či jeho vláda na [[Kréta|Kréte]] nie je ohrozená. Od boha Poseidona si vyprosil býka na znamenie toho, že má priazeň bohov. MinosMinós sľúbil, že zviera obetuje [[boh]]ovi na znak vďaky. Nato mu Poseidon poslal z morských hlbín krásneho bieleho býka. No kráľa MinoaMinóa sa zmocnila [[chamtivosť]] a potajme začlenil býka do kráľovského stáda.
 
Bohovia sa však takto nedajú oklamať. [[Poseidon]] vymyslel strašnú pomstu – pomocou [[Afrodita|Afrodity]] vzbudil v kráľovnej [[Pasifae]], MinovejMinóovej manželke a dcére boha [[Helios|Helia]], bezuzdnú [[láska|lásku]] k býkovi. Lenže tomu neboli príjemné zbližovacie pokusy kráľovnej, a tak pred ňou ušiel. Daidalos znovu vymyslel geniálne riešenie. Skonštruoval dutú drevenú kravu v životnej veľkosti a potiahol ju kravskou kožou. Pasifae vliezla dnu a býk sa dal oklamať. Onedlho nato kráľovná porodila netvora, chlapca s býčou hlavou. Kráľ MinosMinós, pred ktorým sa nepodarilo bastarda utajiť, strčil tohto [[Minotaurus|Minotaura]] do labyrintu. Prisluhovača Daidala uvrhol do väzenia.
 
Onedlho nato kráľa postihol ďalší úder osudu. Jeho milovaný syn [[Androgeos]] sa v [[Atény|Aténach]] zúčastnil na športových súbojoch. V päťboji bol neporaziteľný a zvíťazil nad všetkými súpermi. Tí však nezniesli svoju porážku a zabili ho. Kráľ MinosMinós, plný bolesti a žiaľu, vyslal proti Aténam vojnovú flotilu, aby zločin pomstila. Atény boli porazené, museli pristúpiť na požiadavku víťaza a poskytovať ľudské obete. Každých deväť rokov museli poslať na Krétu štrnásť mladých Aténčanov, sedem mládencov a sedem panien, ako potravu pre Minotaura. Atény dlho odovzdávali túto strašnú daň, až kým sa [[Teseus]], syn kráľa Aigea dobrovoľne nevybral s obeťami na Krétu. Otcovi sľúbil, že ak sa z boja proti Minotaurovi vráti ako víťaz, pri spiatočnej ceste vztýči na lodi bielu plachtu.
 
Keď Aténčania pristáli v Knosse, MinovaMinóova dcéra [[Ariadna]] uvidela statného hrdinu a zaľúbila sa doňho. Ako však mala zachrániť milovaného pred svojím strašným nevlastným bratom? Zaobstarala zázračný meč a vymyslela lesť. Na bránu do labyrintu priviazala koniec klbka červenej vlny a dala ho Teseovi na cestu. Takto sa mu podarilo zvíťaziť nad Minotaurom a uniknúť z bludiska. Strážcov odpútalo čosi nevídané: nad Knossom leteli dvaja ľudia ako vtáci. Daidalos totiž vo väzení vyrobil zo zvyšku vosku a vtáčích pier krídla pre seba i svojho syna [[Ikaros|Ikara]] a pokúsil sa ujsť z ostrova.
 
Teseovi s Ariadnou sa podaril útek. Dostali sa na ostrov [[Naxos]]. O tom, čo sa odohralo tam sa povesti rôznia. Najznámejšia je verzia, podľa ktorej do deja zasiahli viacerí bohovia. Teseus sa bez Ariadny plavil do Atén a zabudol čiernu plachtu vymeniť za bielu, ako otcovi sľúbil. Keď [[Aigos]] zbadal znamenie nešťastia, od žiaľu zoskočil z vysokého brala do mora. Toto more podľa neho neskôr dosalodostalo meno: [[Egejské more]].
 
== Interpretácie ==
Keď [[Homér]] okolo roku 750 pred Kr. prvý raz písomne zaznamenal mená MinosMinós, Daidalos, Teseus a Ariadna bola už Kréta dávno dobytá krajina, osídlená mnohými národmi:<br />
''Uprostred tmavého mora je zem, čo Krétou sa volá, krásna a bohatá, v objatí mora, a žije tam mnoho, premnoho ľudí, čo bývajú v deväťdesiatich mestách. Počuť tam jazyky rôzne a zmiešané. Možno tam vidieť Achajcov, kydónske kmene a chrabrých pôvodných Krétov, Dórov, čo na tri kmene sa delia, a Pelasgov slávnych. Je tam veľké mesto Knossos; a v meste tom Mínós, dôverník veľkého [[Zeus|Dia]], mal vládu vždy po deväť rokov.''
 
Podľa legendy sa kráľ MinosMinós presídlil do podsvetia a zo svojho trónu súdil mŕtvych. Až o niekoľko storočí neskôr sa v gréckej literatúre múdry MinosMinós zmenil na zúrivca. Atény, ktoré sa zmáhali a žiarili v plnom lesku, sa očividne nevedeli zmieriť s tým, že kedysi museli platiť tribút mocnej Kréte. A tak prepísali dejiny.
 
Filozof a prírodovedec [[Aristoteles]], učiteľ [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], ktorý neskôr upadol u svojich krajanov do nemilosti, spochybnil vtedajšie tradovanie príbehu kráľa MinoaMinóa:<br />
''MinosMinós mal u našich básnikov od nepamäti zlú povesť a na atických javiskách ho vždy hanili. Vôbec mu nepomohlo, že ho Hesiodos označil za najlepšieho kráľa a Homér ho dokonca pokladal za Diovho dôverníka. Radšej sa verilo tragickým básnikom. Kráľa MinoaMinóa predstavovali v hrách ako zlého a násilníckeho panovníka, hoci podľa bežnej povesti to bol múdry kráľ a zákonodarca.''
 
Víťazi často hanili bohov porazených. Minotaurus, ktorého neskôr označovali za netvora, bol možno na Kréte uctievaným bohom v býčej podobe. Ako vieme, aj neskôr vznikajúce náboženské spoločenstvá urobili z „pohanských“ bohýň bosorky.