Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: Možný vandalizmus
Riadok 17:
 
== História tábora ==
Je to veľká hanba!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ako si dovolili toto urobiť? Veď chudáci tiež detičky,čo boli tak vychudnuté! :'((
=== Založenie ===
 
Výstavba tábora sa začala v októbri [[1941]] na území [[Horné Sliezsko|hornosliezskej]] obce Brezinka ({{V jazyku|pol|Brzezinka}}, {{v jazyku|deu|Birkenau}}), z ktorej bolo jej pôvodné obyvateľstvo vysídlené a domy boli buď prestavané pre potreby tábora alebo zbúrané. Práce začali sovietski vojnoví zajatci, privezení z hlavného tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitz I]]. Práce sa začali pravdepodobne na rozkaz [[Heinrich Himmler|Himmlera]], ktorý miesto navštívil v marci 1941. V nacistických dokumentoch mal tábor až do jari [[1944]] štatút [[zajatecký tábor|zajateckého tábora]] ({{v jazyku|deu|Kriegsgefangenenlager}}), aj napriek tomu, že túto funkciu v podstate nikdy neplnil. V období autonómie tábora trvajúcej od novembra [[1943]] do novembra [[1944]] boli jeho veliteľmi [[SS-Sturmbannführer]] [[Friedrich Hartjenstein]] (november [[1943]] – [[8. máj]] [[1944]]) a neskôr SS-Hauptsturmführer [[Josef Kramer]] ([[8. máj]] [[1944]] – [[25. november]] [[1944]]).
 
Komplex tábora mal [[obdĺžnik]]ový pôdorys a do konca vojny dosiahol rozlohy okolo 140 hektárov. Celý priestor bol obohnaný dvojitým ostnatým drôtom, ktorého jeden okruh bol nabitý [[Elektrické napätie|elektrickým napätím]]. Rovnakým spôsobom boli ohradené jednotlivé sektory tábora {{v jazyku|deu|Bauabschnitte}}.
 
{| class=wikitable align=right width=400px
|-
!colspan=1| Sektory tábora Birkenau
|-
| Bauabschnitt I a – mužský tábor
|-
| Bauabschnitt I b – ženský tábor
|-
| Bauabschnitt II a – karanténny tábor
|-
| Bauabschnitt II b – [[Terezínsky rodinný tábor]] (Familienlager Theresienstadt)
|-
| Bauabschnitt II c – maďarský tábor
|-
| Bauabschnitt II d – mužský tábor
|-
| Bauabschnitt II e – rómsky tábor
|-
| Bauabschnitt II f – nemocničný tábor
|-
| Bauabschnitt II g – tzv. Kanada (triedenie osobných vecí popravených)
|-
| Bauabschnitt III – tzv. Mexiko – nedokončený, slúžil ako depozitný tábor v priebehu tzv. [[Akcia Höss|akcie Höss]], čo bola likvidácia maďarských Židov. Boli tu umiestňené Židovky, ktoré nestačili prejsť „selekciou“.
|-
|}
 
Prvé stavby, ktoré boli v tábore postavené boli tehlové domy. S ďalšími prichádzajúcimi transportmi sa ale tábor začal rýchlo rozrastať a vyvstala potreba postaviť ďalšie ubytovacie kapacity. Potreba ubytovania väzňov najprv viedla k využitiu konských maštalí a neskôr k výstavbe ďalších drevených stavieb. Drevené baraky boli stavané narýchlo, život v nich bol ťažký, v prípade chladnejšieho počasia medzerami medzi doskami prestupoval chlad, v lete v nich bolo neznesiteľné teplo, pretože ich okná sa nedali otvoriť. Po okraji obytných blokov sa nachádzali „hygienické zariadenia“, ktoré pozostávali z latrín a umývariek.
[[Súbor:Ausschwitz aerial view RAF.jpg|right|thumb|Letecká fotografia tábora v máji 1944]]
Vchod do tábora tvorí dominantná vstupná brána. V máji 1944 tadiaľ priviedli do tábora železničné koľaje, po ktorých do tábora privážali transporty s ľuďmi. Nad vstupnou bránou bola vystavaná veža, z ktorej je rozhľad na celý areál tábora a na rampu, kde prebiehala „selekcia“ – triedenie väzňov na schopných a neschopných práce. V zadnej časti tábora boli vystavané 4 plynové komory, v ktorých boli pomocou jedu [[Zyklon B]] hromadne vraždení ľudia z prichádzajúcich transportov, ale tiež chorí väzni, pri ktorých sa nepredpokladalo skoré zapojenie do práce.
 
Prvá plynová komora začala fungovať v marci 1942. Postavená bola v jednej z pôvodných hospodárskych budov obce Brezinka. Druhá podobná plynová komora bola dostavaná v júni. Koncom roku 1942 sa začala stavba veľkej plynovej komory pre asi 2000 ľudí a krematória II, blízko mužskej časti tábora. Krematórium III bolo dokončené 26. júna 1942, krematórium II 31. marca 1943.
 
Krematórium II a III boli vybudované ako prezliekárne a veľké sprchy umiestnené pod zemou. Obete vstupovali do plynových komôr po schodoch, najprv vošli do prezliekárne, kde odložili oblečenie a nahí potom vstúpili do plynovej komory. Išlo o betónovú miestnosť, ktorá bola prepojená s povrchom vetracími komínmi. Vojaci [[SS-Totenkopfverbände|SS]] tadiaľ sypali do vnútra granule látky [[Zyklon B]], z ktorej sa uvoľňoval jedovatý plyn na báze [[kyanid]]u. Keď už vnútri komôr nezostal nikto nažive nahnali do vnútra väzňov [[Sonderkommando|Sonderkommanda]], ktorých úlohou bolo odoberanie zlatých zubov a vlasov mŕtvych. Následne mŕtve telá odvliekli do krematórií, kde ich spaľovali v peciach. Popol sa sypal do veľkej jamy blízko krematória. V priebehu času sa pre upokojenie väzňov, ktorých čakala smrť, umiestnili na vchod do komôr nápisy uvádzajúce, že ide o [[sprcha|sprchy]], v komore boli inštalované atrapy spŕch a väzňom vojaci SS dokonca rozdávali pred vstupom do komory [[mydlo]].
 
Krematórium IV. bolo zničené počas povstania Židov zo [[Sonderkommando|Sonderkommanda]] [[7. október|7. októbra]] 1944. Počas vzbury Židia neďaleko krematória zakopali zápisky a dôležité dokumenty zachytávajúce situáciu v tábore, ktoré boli neskôr využité v súdnych procesoch proti dôstojníkom SS. Krematóriá II. a III. boli demontované na rozkaz SS v novembri 1944 príslušníkmi Sonderkommanda.
 
Na mieste zničeného krematória sa dajú dodnes nájsť ruiny, ktoré ostali zachované v ich pôvodnom stave.
 
=== Odchod nacistov a oslobodenie ===