Halogény: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 186 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
Verzia používateľa 194.160.130.50 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vagobot
(y)
d (Verzia používateľa 194.160.130.50 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vagobot)
Halogény sú všeobecne vysoko [[Elektronegativita|elektronegatívne]], pričom ich elektronegativita klesá so vzrastajúcim počtom protónov (vzrastajúcou [[Relatívna atómová hmotnosť|atómovou hmotnosťou]]), takže najvyššiu elektronegativitu má fluór (je to zároveň najelektronegatívnejší prvok periodickej tabuľky) a astát má spomedzi halogénov najnižšiu hodnotu elektronegativity.
 
Väčšina binárnych zlúčenín fluóru je tým pádom iónová, v prípade kovalnentnej väzby je silne [[Polarita väzby|polárna]]. Väzby ostatných halogenidov majú viac kovalentný charakter. Nepolárna kovalentná väzba sa vyskytuje v dvojatómových molekulách X<sub>2</sub> a niektorých zlúčeninách (ako [[Chlorid dusitý|NCl<sub>3</sub>]], [[Jodid uhličitý|CI<sub>4</sub>]]). Oxidačné stupne sa pohybujú v rozpätí od -1 do +7. Fluór ako najelektronegatívnejší prvok vystupuje len v oxidačnom stupni -1, ostatné halogény nadobúdajú aj kladné oxidačné čísla.
 
Astát sa v prírode vyskytuje iba v stopových množstvách ako medziprodukt [[Rozpadový rad|rozpadových radov]]. Je [[Rádioaktivita|rádioaktívny]], najstabilnejším izotopom je <sup>210</sup>At s [[Polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 8,1 hod.