Fosília: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2+) (robot Pridal: my:ကျောက်ဖြစ်ရုပ်ကြွင်း |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Ichthyosaur fossil.jpg|350px|thumb|right|Fosília [[Ichthyosaurus|ichtyosaura]].]]
'''Fosília''' (iné názvy: '''skamenenina, skamenelina, petrefakt''') môže byť:
*A) v najširšom zmysle: tvarovo dodnes zachovaný zvyšok organizmu alebo [[bioglyf]] (teda stopa po činnosti organizmu) pochádzajúci z geologickej minulosti (niekedy sa uvádza, že musí byť starší než z [[holocén]]u, teda nesmie to byť tzv. [[subfosília]])
*B) v širšom zmysle: ako bod A ale bez bioglyfov
*B) v užšom zmysle (tzv. '''pravá fosília/skamenenina/-lina''') : len zvyšky organizmu, u ktorého sa zachovali bez podstatnejších chemických zmien aspoň niektoré pôvodné časti tela (napr. schránky, kosti, zuby).
Termín '''skamenenina/-lina''' má ešte tretí význam - je to len fosília, ktorá vznikla presýtením nerastnými látkami, teda '''skamenením (v najužšom zmysle)'''.
Opakom fosílie je tzv. [[recentný zvyšok]] (súčasný zvyšok).
Proces, ktorým vzniká fosília, sa nazýva '''fosilizácia''' alebo 'skamenenie'''.
Najčastejšie sa zachovávajú tvrdé časti živočíchov: [[zub]]y, [[kosť|kosti]], [[lastúra|lastúry]], [[škrupina|škrupiny]] a podobne. Najstaršie známe voľným okom pozorovateľné pozostatky živých organizmov, avšak nie fosílie sú [[stromatolit]]y. Sú to vrstvy povlakov siníc, na ktoré prilipol vápnitý kal<ref>Kukal, Z., 1986: ''Základy sedimentologie.'' Academia, Praha, 446 s.</ref><ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.
Řádek 6 ⟶ 15:
Štúdiom fosílií sa zaoberá [[paleontológia]].
==
[[Súbor:Lonchopteris rugosa.jpg|náhľad|vpravo|Skamenelá papraď Lonchopteris rugosa, ktorá rástla vo vrchnom karbóne.]]
Fosilizácia sú chemické, fyzikálne a diagenetické pochody, ktoré spôsobili premenu organických zvyškov rastlinstva a živočíšstva minulých geologických období a umožnili ich zachovanie až do dnešných čias.
Fosilizácia je pomerne zriedkavý proces, väčšina organiznov sa po smrti rozkladá činnosťou iných organizmov, alebo chemickými procesmi. Aby mohla vzniknúť fosília, musia byť splnené dve základné podmienky:▼
Najčastejšími druhmi fosilizácie sú:
*skamenenie (v najužšom zmysle) - presýtenie nerastnými látkami
*[[zuhoľnatenie]] - postupné ubúdanie kyslíka a vodíka z uhlíkatých látok v nevetranom prostredí
*[[mumifikácia]] - presýtenie látkami konzervujúcimi mäkké časti tiel
*[[inkrustácia]] - obalenie nerastnými zrazeninami
*nahradenie organickej hmoty neorganickou
▲Fosilizácia je pomerne zriedkavý proces, väčšina organiznov sa po smrti rozkladá činnosťou iných organizmov
* Aby mohol organizmus fosilizovať, musí byť krátko po smrti prekrytý sedimentom, trvalo zamrznúť
* Fosilizácii podliehajú hlavne organizmy, ktoré majú tvrdé schránky, kostru a podobne. Naopak, organizmy, ktoré majú iba mäkké časti tela fosilizujú len veľmi zriedka.
Náš súčasný fosílny záznam je z týchto dôvodov veľmi neúplný a často aj málo reprezentatívny.
Řádek 18 ⟶ 36:
== Referencie ==
{{Referencie}}
*fosília in: Encyklopédia archeológie, 1985
*fosília in: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
*[http://www.retrobibliothek.de/retrobib/seite.html?id=112708], [http://www.retrobibliothek.de/retrobib/seite.html?id=112709]
*{{en|Fossil}}
== Pozri aj ==
|