Abydos (Egypt): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: fa:ابیدوس
doplnenie + zdroj
Riadok 7:
'''Abydos''' (zo {{v jazyku|grc|Ἄβυδος}}) alebo po arabsky '''''Abídús''''' ({{v jazyku|ara|أبيدوس||}}) alebo po egyptsky '''Ab(i)džu''' ({{v jazyku|egy|''3bḏw''}}, starší prepis '''Ebózev''') alebo aj {{v jazyku|lat|'''Abydus'''}} je jedno z najstarších miest v [[Horný Egypt|Hornom Egypte]]. Nachádza sa približne 11 km západne od Nílu na území bývalého 8. hornoegyptského [[nom (Egypt)|nomu]], ktorému slúžil ako administratívne a náboženské stredisko. V modernej arabčine sa toto miesto nazýva '''''el-’Arába el-Medfúna''''' ({{v jazyku|ara|العربة المدفونة}}, {{v jazyku|eng|''el-’Araba el-Madfuna''}}).
 
Abydos sa považuje za jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk.<ref name=EB>{{Citácia knihy
Abydos sa považuje za jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk. Nachádzajú sa tu pozostatky mnohých starovekých chrámov vrátane kráľovského pohrebiska, kde boli ukladaní na odpočinok najstarší faraóni. Abydos sa preslávil hlavne svojim Veľkým chrámom vybudovaným [[Sethi I.|Sethim I.]]<ref>Löwe G, Stoll HA. ''ABC antiky.'' Praha, 2005.</ref> Práve tu je vytesaný tzv. [[Abydoský zoznam kráľov]], chronologický zoznam panovníkov obsahujúci [[kartuša (egyptológia)|kartuše]] s menami väčšiny faraónov dynastického obdobia vrátane [[Narmer]]a (Meniho) až do Sethiho čias.
| korporácia = Encyklopedický ústav SAV
| titul = Encyclopaedia Beliana (A-Belk)
| odkaz na titul = Encyclopaedia Beliana
| vydanie = I. vydanie
| vydavateľ = Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s.
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 1999
| rok copyrightu = 1999
| počet zväzkov = 1. z 12
| počet strán = 696
| kapitola = A
| strany = 36
| isbn = 80-224-0554-X
| id = číslo publikácie 3259
Abydos}} sa považuje za jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk.</ref> Nachádzajú sa tu pozostatky mnohých starovekých chrámov vrátane kráľovského pohrebiska, kde boli ukladaní na odpočinok najstarší faraóni. Abydos sa preslávil hlavne svojim Veľkým chrámom vybudovaným [[Sethi I.|Sethim I.]]<ref>Löwe G, Stoll HA. ''ABC antiky.'' Praha, 2005.</ref> Práve tu je vytesaný tzv. [[Abydoský zoznam kráľov]], chronologický zoznam panovníkov obsahujúci [[kartuša (egyptológia)|kartuše]] s menami väčšiny faraónov dynastického obdobia vrátane [[Narmer]]a (Meniho) až do Sethiho čias.
 
==Meno==
Řádek 19 ⟶ 34:
V Abydose sa pôvodne uctieval šakalí boh [[Wepwawet]], „otvárač ciest“ do ríše mŕtvych. Jeho kult prevládal na mieste v čase od 1. po 12. dynastiu, v čase 18. dynastie sa stráca. Počas 11. dynastie sa tu objavuje boh [[Anhur]], počas Strednej ríše iný šakalí boh, [[Anup]], ktorý sa opäť stráca počas 18. dynastie. Počiatky uctievania [[Usíre|Usíreho]] spadajú do 12. dynastie a nakoniec tento kult v Abydose prevládne, takže mesto sa nakoniec považuje za jeho posvätné sídlo.
 
==Chrámy Lokalita ==
=== Kóm es Sultán ===
Nachádza sa v severnej oblasti Abydosu. Ležia tu zvyšky ranodynastického mestského osídlenia a chrámu zasvätenému bohovi menom [[Chontamentej]], ktorý neskôr splynul s [[Usíre|Usírom]]. Uctievanie tohto boha urobilo z Abydosu pútnické miesto a náboženské centrum.<ref name=EB />
 
=== Um el-Káb ===
V tejto oblasti boli objavené hrobky kráľov 1. a 2. dynastie. V tejto púštnej planine vzdialenej asi kilometer od Abydosu však boli zrejme pochovaní ešte starší panovníci, zaraďovaní do tzv.- dynastie 0. Hrobky tvorila šachta vyložená tehlami, ktorú pôvodne pokrývala strecha z dreva a rohoží. Nadzemné časti sa nezachovali, hrobku zrejme ohraničoval múrom ohradený násyp z piesku.<ref name=EB />
Kráľovské hrobky prvých vládcov boli postavené na púštnej rovine vzdialenej asi kilometer od Abydosu, na mieste zvanom dnes Umm el-Káb. Najstaršia z nich je šachtou vyloženou tehlami, ktorú pôvodne pokrývala strecha z dreva a rohoží. <br>Hrobky ďalších faraónov pred Menim[[Meni]]m sú o niečo väčšie a Meniho hrob sa opäť vracia k skorším rozmerom. Po ňom dochádza k zväčšovaniu rozmerov hrobiek aj ich zložitosti. Hrobovú šachtu obklopujú komory s obetinami, pričom skutočný hrob je veľkou drevenou konštrukciou v prostriedku šachty vyloženej tehlami. Kráľovskú pohrebnú komoru obklopuje rada menších hrobiek služobníctva, ktorí boli v tejto dobe pochovávaní súčasne s faraónom.
 
=== Memnonion Setchiho I. ===
Je najvýznamnejším [[kenotaf]]om v Abydose. Stavbu dokončil až Setchiho syn [[Ramesse II.]] V tomto chráme sa našiel tzv. [[Abydoský zoznam kráľov]]. Severozápadne sa nachádza samotný kenotaf Ramesseho II.<ref name=EB />
 
===Chrámy===
Od najstarších čias bolo postupne v Abydose postavených deväť alebo desať chrámov v období od 1. po 26. dynastiu. Najstarší z nich bolo ohradené miesto obklopené tenkým múrom nepálených tehál. Na tento múr bol vystavaný druhý chrám s hrubšími múrmi, ktorý tiež obklopoval vlastný múr. Počas 2. alebo 3. dynastie bol aj tento múr zosilnený. Starý chrám úplne zmizol počas 4. dynastie, kedy za ním vyrástla rada menších budov, ktoré sami vyhradzovali miesto s nazhromaždeným popolom. V ňom boli objavené keramické figúrky obetín, ktoré snáď mali nahradiť skutočné obete, ktoré nariadil [[Chufu]] v svojich reformách.
 
Řádek 29 ⟶ 55:
Za 18. dynastie došlo k ďalším významným stavebným úpravám v Abydose. Zakladateľ dynastie, [[Ahmose I.]], tu vystaval menšiu svätyňu. [[Thutmose III.]] postavil gigantický chrám a pridal aj cestu procesii s veľkou granitovou bránou po strane chrámu k pohrebisku za ním. [[Ramesse III.]] pridal vlastnú výstavbu a [[Ahmose II.]] za 26. dynastie ešte raz prebudoval chrám a jeho svätyňu vytesal z najkvalitnejšieho červeného granitu. Základy nasledujúcich stavieb ležali vo vrstve hrubej 6 metrov, ktorá vyžadovala ten najprísnejší prieskum. Celkom vydali na viac ako 5000 meraní.
 
==Pohrebisko=Pevnosť===
Stavba ležiaca za mestom, označovaná ako „pevnosť“, leží dnesv pomenovaniesevernej Šunetčasti ezAbydosu, Zebibdnes nazývanej Šunet ael-Zebíb. jeJe stále vysoká 10 metrov. Jedna jej časť bola postavená faraónom [[Chasechemuej]]om, ďalšia časť, ktorá sa na prvú pripája, je staršieho dáta. Na poslednej, tretej časti dnes stojí koptský kláštor a jej vek nie je možné určiť.
Kráľovské hrobky prvých vládcov boli postavené na púštnej rovine vzdialenej asi kilometer od Abydosu, na mieste zvanom dnes Umm el-Káb. Najstaršia z nich je šachtou vyloženou tehlami, ktorú pôvodne pokrývala strecha z dreva a rohoží. Hrobky ďalších faraónov pred Menim sú o niečo väčšie a Meniho hrob sa opäť vracia k skorším rozmerom. Po ňom dochádza k zväčšovaniu rozmerov hrobiek aj ich zložitosti. Hrobovú šachtu obklopujú komory s obetinami, pričom skutočný hrob je veľkou drevenou konštrukciou v prostriedku šachty vyloženej tehlami. Kráľovskú pohrebnú komoru obklopuje rada menších hrobiek služobníctva, ktorí boli v tejto dobe pochovávaní súčasne s faraónom.
 
==Pevnosť==
Stavba ležiaca za mestom, označovaná ako „pevnosť“, má dnes pomenovanie Šunet ez Zebib a je stále vysoká 10 metrov. Jedna jej časť bola postavená faraónom [[Chasechemuej]]om, ďalšia časť, ktorá sa na prvú pripája, je staršieho dáta. Na poslednej, tretej časti dnes stojí koptský kláštor a jej vek nie je možné určiť.
 
==Referencie==