Karel Hrubý: Rozdiel medzi revíziami

Karel Hrubý sa narodil v [[Praha|Prahe]]. Už v detstve osirel. Matka mu zomrela, keď mal 14 rokov a o rok neskôr mu zomrel i otec. Po skončení základnej školy študoval na pražskom reálnom gymnáziu v Křemencové ulici. Po maturitách začína navštevovať [[Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity|Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]], kde úspešne promuje 30. 6. [[1933]]. V roku [[1937]] sa stáva docentom [[genetika|genetiky]] a v rokoch [[1938]] až [[1939]] absolvoval odbornú stáž v John Innes Horticultural Institution v [[Anglicko|Anglicku]]. Počas okupácie [[ČSR]], po zatvorení českých vysokých škôl v roku [[1939]], pracuje ako stredoškolský profesor v [[Praha|Prahe]] a v [[Dvůr Králové|Dvoře Králové]], neskôr aj ako fabrický robotník. Keď bola výuka genetiky zakázaná a bol vyhodený zo svojho ústavu aj z univerzity, ujali sa ho slovenskí kolegovia a ponúkli mu prácu v [[ArboretumArborétum Mlyňany Slovenskej akadémie vied|ArboreteArboréte v Mlyňanoch]]. Vďaka tomu sa dostal k dielu, ktoré by inak nebol mohol napísať – k už spomínanému [[Prodromus lepidopter Slovenska]].

Spočiatku píše populárno–náučné články o vlastných [[lepidopterológia|lepidopterologických]] pozorovaniach. Od roku [[1951]] píše už práce vedecké, s použitím nových poznatkov o [[variabilita|variabilite]], [[bionómia|bionómii]] a [[zoogeografia|zoogeografii]] [[rad (taxonómia)|radu]] [[motýle|motýľov]] ([[motýle|Lepidoptera]]). Veľkú pozornosť venuje hlavne štúdiu [[motýle|motýľov]] [[Československo|Československa]]. V [[Česko|Česku]] sa zameral na oblasť Královodvorska a na území [[Slovensko|Slovenska]] hlavne oblasť mlyňanského [[arboretum|arboreta]], kde zistil výskyt 1106 [[druh (taxonómia)|druhov]] [[motýle|motýľov]], výsledky čoho publikoval v svojich dvoch známych prácach. Už tento vysoký počet [[druh (taxonómia)|druhov]] upozorňuje jednak na skutočnosť obrovskej [[druh (taxonómia)|druhovej]] rozmanitosti skúmanej oblasti, ale na strane druhej ukazuje tiež na veľmi podrobný a dôkladne vykonaný systematicky prieskum tejto oblasti zo strany autora. Na základe svojho mnohoročného a hlbšieho štúdia [[motýle|motýľov]] [[Slovensko|Slovenska]] dospel Dr. Hrubý k záveru, že ďalšia práca v slovenskej [[lepidopterológia|lepidopterológii]] nie je možná bez komplexného zhodnotenia všetkého, čo bolo až doteraz o [[fauna|faune]] [[motýle|motýľov]] z územia [[Slovensko|Slovenska]] známe. Ujíma sa preto spracovaniu svojej najvýznamnejšej práce „[[Prodromus lepidopter Slovenska|Prodromu lepidopter Slovenska]]“, s plným vedomím obtiažnosti a obrovského rozsahu tejto práce, ktorá má pre slovenskú [[entomológia|entomológiu]] obrovský význam. [[Prodromus„Prodromus lepidopter Slovenska]]Slovenska“ bol v nasledujúcom období síce viackrát doplnený, ale stále ostal svojim rozsahom a významom v slovenskej [[lepidopterológia|lepidopterológii]] neprekonaný.

Profesor Karel Hrubý bol aj významný a veľmi aktívny člen Československej entomologickej spoločnosti. Bol veľmi priateľský poradca všetkým [[lepidopterológ|lepidopterológom]], ktorí ho požiadali o pomoc, či už v odborných systematických otázkach, ale aj pri determinácii [[entomológia|entomologického]] materiálu. Vďaka jeho práci a [[entomológia|entomologickým]] aktivitám sa viacerí zberatelia začínajú zaujímať aj o dovtedy zabudnutú skupinu tzv. malých [[motýle|motýľov]] ([[Microlepidoptera]]).

Prof. Dr. Karel Hrubý zahynul tragicky 10.12.[[1962]] v [[Jihlava|Jihlave]] pri autonehode. Jeho zbierka [[hmyz|hmyzu]] je uložená z väčšej svojej časti v [[Slovenské národné múzeum|Slovenskom národnom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Obsahuje zbierkový materiál motýľov z územia [[Slovensko|Slovenska]] a východných [[Čechy|Čiech]] v počte asi 17 714 kusov.