Milét: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Juloml (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 4:
Prvé osídlenie pochádza z [[neolit]]u. V 11. storočí pred Kr. tu iónski kolonisti založili prvú osadu. V 8. storočí sa Milét stal jedným z najdôležitejších stredísk obchodu vtedajšieho sveta. V 7. storočí pred Kr. mal 25 000 obyvateľov. V 7. a 6. storočí Milét založil vraj vyše 80 kolónií na pobreží Čierneho mora a v delte Nílu. V tomto období patril aj k najväčším mestám zväzku 12 iónskych miest. V 6. storočí pred Kr. tu pôsobili prví grécki filozofi [[Tales]], [[Anaximandros]] a [[Anaximenes]] (tzv. [[milétska škola]]), ďalej geograf [[Hekataios]] a historik [[Kadmos]].
 
V roku 499 pred Kr. Milét inicioval vzburu maloázijských Grékov proti Peržanom, ale roku 494 pred Kr. (bitka pri Ladé) bol úplne zničený. Čoskoro bolo však mesto znova postavené, a to s pravouhlými ulicami. Roku 386 pred Kr. mesto ovládli Peržania, 377 pred Kr. pripadol Kárii, 334 pred Kr. ho dobyl [[Alexander Veľký]] a prosperita mesta dočasne poklesla. Po Alexandrovej smrti a období diadochov roku 188 pred Kr. pripadol [[RímskaStaroveký ríšaRím|Rímskej ríši]] a obnovila sa prosperita. V 3. storočí po Kr. sa začal definitívny úpadok mesta spôsobený zanášaním prístavu riečnymi náplavami.
 
V meste bolo od konca 19. storočia vykopané množstvo pamiatok - napr. rímske divadlo, mramorové sochy levov, dve [[agora|agory]], brána (dnes v Pergamskom múzeu v Berlíne), [[delfinión]], [[buleutérion]], [[nymfeum]], [[akvadukt]], [[termy]] Faustíny (dcéry Marka Aurélia), rímske kúpele Vergília Capita a helenistické mestské hradby.