Drôtené lano: Rozdiel medzi revíziami

Na [[Európa|európskom]] kontinente bolo ako prvé vyrobené a použité lano v [[Nemecko|nemeckých]] strieborných [[baňa|baniach]] v Clausthale (pohorie Hartz) (1834). Prvé laná boli tvorené navzájom [[skrútenie|skrútenými]] [[kovanie|kovanými]] [[drôt]]mi, ktoré tvorili prameň. Z troch prameňov potom bolo stočené lano. Technológia bola prevzatá z výroby [[konope|konopných]] lán. Laná sa stáčali [[ručná práca|ručne]]. Tieto laná sa tiež nazývali Albertove. (William Albert vrchný banský rada ktorý použitie lán presadil). Keďže drôty mali relatívne veľký priemer, tak aj [[prierez]] lana bol veľký a lano bolo málo ohybné. Laná však napriek tomu mala výhodu, že vo vlhkom banskom prostredí netlela, mali vyššiu pevnosť a oproti reťaziam sa neroztrhli „bez varovania“<ref>Sayenga Donald: Modern history of wire rope</ref>.(1)<br />

Už v roku 1836 bolo oceľové lano v prevádzke na [[slovensko|Slovensku]], a to na šachte Kristián v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. V roku 1837 bola na šachte [[Štiavnické Bane|Piarg]] v Banskej Štiavnici zriadená prvá [[továreň]] na výrobu oceľových lán na základe podnetu komorného [[gróf]]a Schweitzera. Laná sa najprv vyrábali ručne, od roku 1840 bol v prevádzke stroj na výrobu prameňov, ktorý si dal v tom istom roku patentovať viedenský mechanik Wurm. Dĺžka prvých lán bola len niekoľko desiatok metrov. Vývoj techniky výroby oceľových lán pokračoval pomerne rýchlo a už v roku 1850 bolo pre potreby železničnej prevádzky vyrobené lano o dĺžke 2 650 m.<ref>Boroška, (2)Hulín, Lesňák: Oceľové laná</ref>.<br />