Wikipédia

Slovensko: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
sfasasf
Riadok 1:
{{Dobrý článok}}
<!-- {{Translation/Ref|en|Slovakia|oldid=295390620}} -->
{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Slovenská republika
| 2. pád názvu = Slovenska
| Vlajka = Flag of Slovakia.svg
| Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg
| Poloha = Europe location SVK.png
| Motto = nie je
| Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]] [[Súbor:Slovak anthem1.ogg]]
| Kráľovská hymna = nie je
| Dlhý miestny názov = Slovenská republika
| Krátky miestny názov = Slovensko
| Hlavné mesto = [[Bratislava]]
| ŠírkaSt = 48
| ŠírkaMin = 8
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 17
| DĺžkaMin = 6
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<sup>*</sup><ref name="Mestská a obecná štat.">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Mestská a obecná štatistika
| url = http://portal.statistics.sk/mosmis/sk/run.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
| Najstaršie mesto = Trnava – od roku 1238
| Odhad počtu obyvateľov =
| Rok odhad počtu obyvateľov =
| Úradné jazyky = [[slovenčina]]<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky
| url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky
| url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ =
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín
| url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| Regionálne jazyky = [[maďarčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[čeština]], [[ukrajinčina]] a iné
| Demonym = Slovák, Slovenka
| Štátne zriadenie = [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Ivan Gašparovič]]<br />[[Robert Fico]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]]
| Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 49 035
| Poradie rozloha = 126
| Rozloha vody = 931
| Percento vody = 1.9
| Odhad počtu obyvateľov = 5 397 036 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Piško
| meno = Michal
| odkaz na autora =
| titul = Slovensko má 5 397 036 obyvateľov
| url = http://www.sme.sk/c/6279521/slovensko-ma-5-397-036-obyvatelov.html
| dátum vydania = 29.02.2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.02.2012
| vydavateľ = www.sme.sk
| miesto =
| jazyk = slovenčina
}}</ref>
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2012
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 112
| Sčítanie počtu obyvateľov = 5 397 036 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Počet obyvateľov SR
| url = http://portal.statistics.sk/files/prezentacia-vybranych-vysledkov-sodb-2011.pdf
| dátum vydania = 2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.02.2012
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011
| Hustota obyvateľstva = 111,1
| Poradie hustota = 67
| HDP = 86 753 mil.
| Rok HDP = 2005
| Poradie HDP = 59
| HDP na hlavu = 16 041
| Poradie HDP na hlavu = 43
| HDI = 0,849
| Rok HDI = 2003
| Poradie (HDI) = 42
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[euro]]
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = SVK / SK
| Kód motorových vozidiel = SK
| Internetová doména = .sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]])
| Smerové telefónne číslo = 421
| Poznámky = * Podľa počtu obyvateľov aj rozlohou
}}
 
vyjebany kokoti napr. ludovit stur pojebal cele nemecko preto mame skolu
'''Slovensko''', dlhý tvar '''Slovenská republika''', je vnútrozemský [[štát]] v strednej [[Európa|Európe]]. Má rozlohu {{km2|49035}} a žije tu približne 5,43 milióna obyvateľov. Hraničí s [[Česko]]m ({{km|251.8|m}}), [[Rakúsko]]m ({{km|107.1|m}}), [[Poľsko]]m ({{km|541.1|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}) a [[Maďarsko]]m ({{km|654.8|m}})<ref name=hranice>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach
| url = http://www.civil.gov.sk/archiv/p10/p10-04.shtm
| dátum vydania = marec 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = SVS MV SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Hlavným a najľudnatejším mestom je [[Bratislava]].
 
Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]] (od roku [[1867]] Rakúsko-Uhorsko). Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do roku [[1993]] (okrem obdobia samostatnosti počas [[Prvá slovenská republika|Prvej Slovenskej republiky]]). [[1. január]]a [[1993]] vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
 
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, úradným jazykom je [[slovenčina]]. Od [[1. máj]]a [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od 1. januára [[2009]] je 16. členom [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|Eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|Slovenskú korunu]]. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do [[Európska únia|Európskej únie]].
 
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}}
''Pozri články: [[Zoznam vládcov Slovenska]], [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská republika rád]], [[Prvá Slovenská republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]''
 
[[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|left|thumb|Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178/179 po Kr.<ref name=Kronika>KOVÁČ, D., a kol.: ''Kronika Slovenska 1.'' Bratislava: Vydala Fortuna Print pre Adox, 1998, s. 76.</ref>]]
 
Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[paleolit]]u približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – [[Gánovce]], nález sošky [[Venuša|Venuše]] v [[Moravany nad Váhom|Moravanoch]]). Približne 5000{{--}}4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]).
 
Od konca 4. stor. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – [[Kelti]]. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
 
Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]].
 
Koncom [[4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. Slovensko sa stalo súčasťou [[Samova ríša|Samovej ríše]] v [[7. storočie|7. storočí]], samostatného [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] (koniec [[8. storočia]] – [[833]]) a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (833 – cca [[907]]). V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (knieža)|Rastislav]] žiada [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III.]] súhlasí a na Veľkú Moravu posiela solúnskych bratov [[Svätý Cyril|Konštantína]] (rehoľným menom Cyril) a [[Svätý Metod|Metoda]], ktorí zostavujú [[hlaholika|hlaholiku]], prekladajú [[Písmo sväté]] a bohoslužobné zvitky a knihy a organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] (od [[10. storočie|10. stor.]] až [[13. storočie|13. stor.]] do [[1918]]), v ktorom do začiatku [[12. storočia]] tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).
 
Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.<ref>[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf] UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina</ref>
 
Po [[Osmanská ríša|Osmanskej]] expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.
 
Roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] spisovnú [[slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí ([[bernolákovčina]]). Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.
 
V revolúcii rokov [[1848]] – [[1949|49]] sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], to sa im však nepodarilo.
 
Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]]{{--}}1918.
 
V roku [[1918]] sa Slovensko stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov vyžil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Tretia ríša|Nemeckej ríše]]. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku [[1944]] vypuklo [[Slovenské národné povstanie]] (politické a vojenské centrum [[Banská Bystrica]]; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované [[Červená armáda|Červenou armádou]].
 
Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu [[ZSSR]]. Po roku 1948, kedy sa moci oficiálne [[február 1948|ujali komunisti]], došlo k [[Znárodnenie|zoštátneniu]] súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia poľnohospodárstva]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným [[pražská jar|politickým zmenám]]. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila [[komunizmus|komunistický]] režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.
 
[[1. január]]a [[1993]] vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] je Slovensko členom [[NATO]] a od [[1. máj]]a 2004 členom [[Európska únia|Európskej únie]].
 
== Geografia ==
Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] a je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu.
[[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|vpravo|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]]
[[Súbor:Slovakia Oravsky Podzamok.jpg|thumb|right|[[Oravský hrad]]]]
[[Súbor:Chvojnica hills near Unin.jpg|thumb|Obiľné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí]]
[[Súbor:Spissky hrad 2007.jpg|right|thumb|[[Spišský hrad]], na travertínovom [[Spišský hradný vrch|hradnom vrchu]]]]
[[Súbor:Bardejov-town center square.jpg|thumb|right|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]]
[[Súbor:Krivan from Vychodna.jpg|right|thumb|[[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska]]
 
=== Sídla ===
Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009)<ref name=VCH2009>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Všeobecné charakteristiky za rok 2009
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Štatistický úrad SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú [[Bratislava]] a [[Košice]], ďalej nasledujú [[Prešov]], [[Žilina]], [[Nitra]], [[Banská Bystrica]] a [[Trnava]]. V mestách žije vyše 57 percent populácie.
 
=== Povrch ===
Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí [[Záhorská nížina]], [[Podunajská nížina]] a [[Východoslovenská nížina]].
 
=== Podnebie ===
Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:
 
# '''Nížiny'''
## Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú [[Bratislava]] a [[Hurbanovo]].
## Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskú nížinu]] a [[Košická kotlina|Košickú kotlinu]]. Typickým predstaviteľom sú [[Košice]].
# '''Kotliny''' – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15{{--}}18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú [[Poprad]], [[Sliač]] a [[Žilina]].
# '''Hory''' – Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje [[Štrbské Pleso]], [[Chopok]] a [[Lomnický štít]].
 
=== Vodstvo ===
Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je [[Dunaj]], ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na [[úmorie]] [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. K úmoriu Baltského mora patria [[povodie|povodia]] riek [[Poprad (rieka)|Poprad]] a [[Dunajec]]. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek [[Morava (rieka)|Morava]], [[Dunaj]], [[Tisa]]. [[Pleso|Plesá]] na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. [[Štrbské pleso]], [[Veľké Hincovo pleso]], [[Popradské pleso]], alebo [[Skalnaté pleso]].
 
Najviac priehrad je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Nosice (Priehrada mládeže)|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:
# [[kras]]ová voda – nachádza sa v jaskyniach;
# [[minerálna voda]];
# [[termálna voda]] – najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 stupňov)<ref>.{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Obec Podhájska - Geotermálny prameň
| url = http://www.obecpodhajska.sk/?menu=210
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 25.1.2010
| vydavateľ = obecpodhajska.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
=== Zemepisné zaujímavosti ===
;Svetové strany
* najsevernejší bod: [[Babia hora]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
* najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
* najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
* najvýchodnejší bod: [[Nová Sedlica]] (hraničný trojmedzník) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)
 
;Nadmorská výška
* najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}})
* najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}})
 
;Stredy
* stred Slovenska: kóta [[Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb]] (+/- 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky)
* geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia
* stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/- 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.)
 
;Hranice<ref name=hranice />
* celkovo {{km|1652.6|m}}
* najkratšia s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}})
* najdlhšia s [[Maďarsko]]m ({{km|654.8|m}})
* s [[Poľsko]]m {{km|541.1|m}}
* s [[Rakúsko]]m {{km|107.1|m}}
* s [[Česko]]m {{km|251.8|m}}
* index štátnych hraníc: 2,1
 
;Vzdialenosti (vzdušné)
* najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
* najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]]
* najkratšia vzdialenosť k [[more|moru]]: {{km|361|m}} k [[Rijeka|Rijeke]] pri [[Jadranské more|Jadranskom mori]]
 
== Geológia ==
=== Geologická stavba ===
[[Súbor:Geol map.png|náhľad|vpravo|Tektonická mapa Západných Karpát a priľahlých jednotiek]]
{{Hlavný článok|Geológia Slovenska}}
Väčšinu územia Slovenska zaberajú [[Západné Karpaty]], pásmové pohorie s výraznou [[príkrov (geológia)|príkrovovou]] stavbou, ktoré je súčasťou [[alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Západné Karpaty sa podľa platného členenia delia na viacero pásiem.<ref>Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> [[Vonkajšie Západné Karpaty]] (ležiace na vonkajšej strane Karpatského oblúka), ktoré bol [[orogenéza|vrásnené]] na konci [[paleogén]]u a v [[neogén]]e. Tvorí ich [[Čelná karpatská priehlbina|čelná priehlbina]] a [[flyšové pásmo]]. Geologicky komplikované [[bradlové pásmo]] tvorí vonkajšiu hranicu [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]]. Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj [[pásmo jadrových pohorí]], [[veporské pásmo|veporské]] a [[gemerské pásmo]], ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Južne od nich sa nachádzajú [[Vnútorné Západné Karpaty]], tvorené [[meliatske pásmo|meliatským]] a [[bükkské pásmo|bükkským pásmom]]. Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba [[zemplínske pásmo]]. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie orogenetické pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej [[jura (geochronologická jednotka)|jure]], strede [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] a [[miocén]]e. Po skončení hlavných [[orogenéza|orogenetických]] pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v [[paleogén]]e a [[neogén]]e k vzniku viacerých [[zlom (geológia)|zlomov]], pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak [[Centrálnokarpatský paleogén|paleogénne]] a [[Výplň neogénnych panví|neogénne kotliny]]. Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom [[Extruzívna hornina|sopečných hornín]], najmä na [[Stredoslovenské neovulkanity|strednom]] a [[východoslovenské neovulkanity|východnom]] Slovensku. Začiatkom [[kvartér|štvrtohôr]] [[sopečná činnosť]] postupne ustala. Počas [[ľadová doba (časť štvrtohôr)|ľadových dôb]] vznikli v najvyšších pohoriach [[alpínsky ľadovec|horské ľadovce]]. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti [[vietor|vetra]] a [[rieka|riek]] tak ako ich poznáme dnes.
 
=== Nerastné bohatstvo ===
[[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|right|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku.]]
Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[Urán (prvok)|urán]], [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. Krajina má značné zásoby [[nerudy|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového merítka je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrid]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[Zlato (nerast)|zlata]], [[striebro (nerast)|striebra]], [[meď (nerast)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ( Hodruša - Hámre ).
 
== Príroda ==
=== Rastlinstvo ===
{{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}}
Až 44,3 % územia republiky (2,17 milióna hektárov) je zalesnených<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Prírodné bohatstvo Slovenska
| url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452
| dátum vydania = 2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 27.5.2011
| vydavateľ = [[TASR]]
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
=== Živočíšstvo ===
{{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}}
=== Ochrana prírody ===
Na Slovensku zabezpečuje ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]], pričom rozlohou najväčší a najstarší je [[Tatranský národný park]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1082 maloplošných chránených území<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
| url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = SAŽP
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, 382 území európskeho významu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Výnos č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004
| url = http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/vynos.doc
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Ministerstva životného prostredia SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a 38 chránených vtáčích území<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lokality Natura 2000
| url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
== Administratívne rozdelenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}}
{{Mapa krajov Slovenska}}
Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]] (v [[Ústava Slovenskej republiky|Ústave]] sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):
{|
| width="50%" valign="top" |
# [[Banskobystrický kraj]]
# [[Bratislavský kraj]]
# [[Košický kraj]]
# [[Nitriansky kraj]]
# [[Prešovský kraj]]
# [[Trenčiansky kraj]]
# [[Trnavský kraj]]
# [[Žilinský kraj]]
| width="50%" valign="top" |
# [[Banská Bystrica]]
# [[Bratislava]]
# [[Košice]]
# [[Nitra]]
# [[Prešov]]
# [[Trenčín]]
# [[Trnava]]
# [[Žilina]]
|}
 
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 4.jpg|thumb|right|[[Košice]], druhé najväčšie mesto, hlavná ulica a budova [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla Košice]]]]
 
=== Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách ===
* [[Historické župy na Slovensku]]
* [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918 – 1928)]]
* [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928 – 1938 a 1945 – 1948]]
* [[Župa (prvá Slovenská republika)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]]
* [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949 – 1960)]]
* [[Kraj (1960 – 1990)|Krajské zriadenie (1960 – 1990)]]
 
== Obyvateľstvo ==
{{hlavný článok|Demografia Slovenska}}
* Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.<ref name=VCH2009 />
* Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
* Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
* Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice.
Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košice (región)|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].
 
=== Národnosti ===
Slováci '''80,7%''', Maďari '''8,5%''', Rómovia '''2,0%''', ostatní '''1,8%''' a nezistení '''7,0%'''.
<br />
<small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Národnosť !! 2011<ref name="SODB" /> !! 2001<ref name="SODB" /> !! 1991<ref name="SODB" />
|-
| [[Slováci|Slovenská]] || 4 352 775 || 4 614 854 || 4 519 328
|-
| [[Maďari|Maďarská]] || 458 467 || 520 528 || 567 296
|-
| [[Rómovia|Rómska]] || 105 738 || 89 920 || 75 802
|-
| [[Česi|Česká]] || 30 367 || 44 620 || 52 884
|-
| [[Rusíni|Rusínska]] || 33 482 || 24 201 || 17 197
|-
| [[Ukrajinci|Ukrajinská]] || 7 430 || 10 814 || 13 281
|-
| [[Nemci|Nemecká]] || 4 690 || 5 405 || 5 414
|-
| [[Poliaci|Poľská]] || 3 084 || 2 602 || 2 659
|-
| [[Chorváti|Chorvátska]] || 1 022 || 890 || x
|-
| [[Srbi|Srbská]] || 698 || 434 || x
|-
| [[Rusi|Ruská]] || 1 997 || 1 590 || 1 389
|-
| [[Židia|Židovská]] || 631 || 218 || 134
|-
| [[Moravania|Moravská]] || 3 286 || 2 348 || 6 037
|-
| [[Bulhari|Bulharská]] || 1 051 || 1 179 || 1 400
|-
| Ostatné || 9 852 || 5 350 || 2 732
|-
| Nezistené || 382 493 || 54 502 || 8 782
|-
| '''Spolu''' || '''5 397 036''' || '''5 379 455''' || '''5 274 335'''
|}
Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.
 
===Jazyky===
Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.
====Materinský jazyk====
Slovenčina '''80,7%''', maďarčina '''8,5%''', rómčina '''2,0%''', ostatné '''1,8%''' a nezistené '''7,0%'''.
<br /> <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Materinský jazyk<ref>www.portal.statistics.sk</ref>!! Počet 2011<ref name="SODB" /> !! 2001<ref name="SODB" />
|-
| [[slovenčina|slovenský]] || 4 240 453 || 4 512 217
|-
| [[maďarčina|maďarský]] || 508 714 || 572 929
|-
| [[rómčina|rómsky]] || 122 518 || 99 448
|-
| [[rusínčina|rusínsky]] || 55 469 || 54 907
|-
| [[ukrajinčina|ukrajinský]] || 5 689 || 7 879
|-
| [[čeština|český]] || 35 216 || 48 201
|-
| [[nemčina|nemecký]] || 5 186 || 6 343
|-
| [[poľština|poľský]] || 3 119 || 2 731
|-
| [[chorvátčina|chorvátsky]] || 1 234 || 988
|-
| [[jidiš]] || 460 || 17
|-
| [[bulharčina|bulharský]] || 132 || 1 004
|-
| ostatné || 13 585 || 6 735
|-
| nezistené || 405 261 || 66 056
|}
 
====Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti====
Slovenčina '''73,3%''', maďarčina '''8,7%''', rómčina '''2,4%''', ostatné '''2,1%''' a nezistené '''13,5%'''.
<br />
<small>Údaje sú čerpané zo ščítania z roku 2011</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Jazyk!! Počet 2011<ref name="SODB" />
|-
| slovenský || 3 954 149
|-
| maďarský || 472 212
|-
| rómsky || 128 242
|-
| rusínsky || 49 860
|-
| ukrajinský || 2 775
|-
| český || 17 148
|-
| nemecký || 6 173
|-
| poľský || 1 316
|-
| chorvátsky || 932
|-
| jidiš || 203
|-
| bulharský || 124
|-
| ostatné || 34 992
|-
| nezistené || 728 910
|}
 
====Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti====
Slovenčina '''80,4%''', maďarčina '''7,3%''', ostatné '''2,8%''' a nezistené '''9,5%'''.
<br />
<small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Jazyk!! Počet 2011<ref name="SODB" />
|-
| slovenský || 4 337 695
|-
| maďarský || 391 577
|-
| rómsky || 36 660
|-
| rusínsky || 24 524
|-
| ukrajinský || 1 100
|-
| český || 18 747
|-
| nemecký || 11 474
|-
| poľský || 723
|-
| chorvátsky || 383
|-
| jidiš || 159
|-
| bulharský || 68
|-
| ostatné || 58 614
|-
| nezistené || 515 312
|}
 
=== Náboženstvo ===
Rímskokatolíci '''62,0%''', Gréckokatolíci '''3,8%''', Evanjelici a.v '''5,9%''', Kalvíni '''1,8%''', Ateisti '''13,4%''', ostatní '''2,5%''' a nezistení '''10,6%'''.
<br />
<small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
[[Súbor:Katedrála sv. Martina 03.jpg|náhľad|Katedrála svätého Martina v Bratislave]]
[[Súbor:SK religion 2001.PNG|thumb|right|Majoritné náboženstvá v okresoch Slovenskej republiky (2001).]]
{| class="wikitable"
|-
! Náboženské vyznanie !! Počet 2011 <ref name="SODB">[www.http://portal.statistics.sk Štatistický úrad SR]</ref> !! 2001 <ref name="SODB" />!! 1991<ref name="SODB" />
|-
| Rímskokatolícka cirkev || 3 347 277 || 3 708 120 || 3 187 383
|-
| Gréckokatolícka cirkev || 206 871 || 219 831 || 178 733
|-
| Pravoslávna cirkev || 49 133 || 50 363 || 34 376
|-
| Evanjelická cirkev a.v || 316 250 || 372 858 || 326 397
|-
| Reformovaná kresťanská cirkev || 98 797 || 109 735 || 82 545
|-
| Jehovovi svedkovia || 17 222 || 20 630 || 10 501
|-
| Evanjelická cirkev metodistická || 10 328 || 7 347 || 4 359
|-
| Kresťanské zbory || 7 720 || 6 519 || 700
|-
| Apoštolská cirkev || 5 831 || 3 905 || 1 116
|-
| Bratská jednota baptistov || 3 486 || 3 562 || 2 465
|-
| Cirkev adventistov siedmeho dňa || 2 915 || 3 429 || 1 721
|-
| Cirkev bratská || 3 396 || 3 217 || 1 861
|-
| Židovské náboženské obce || 1 999 || 2 310 || 912
|-
| Starokatolícka cirkev || 1 687 || 1 733 || 882
|-
| Cirkev československá husitská || 1 782 || 1 696 || 625
|-
| Novoapoštolská cirkev|| 166 || 22 || 188
|-
| Bahájske spoločenstvo || 1 065 || x || x
|-
| Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni) || 972 || 58 || 91
|-
| Iné || 23 340 || 6 214 || 6 094
|-
| Bez vyznania|| 725 362 || 697 308 || 515 551
|-
| Nezistené || 571 437 || 160 598 || 917 835
|}
 
== Politika ==
[[Súbor:BratislavaDonau.JPG|náhľad|Sídlo slovenského parlamentu – Národnej rady Slovenskej republiky, a [[Bratislavský hrad]]]]
''Pozri'':
: [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]
: [[Ústava Slovenskej republiky]]
: [[Zoznam prezidentov Slovenska]]
: [[Zoznam predsedov vlád Slovenska]]
: [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov]]
: [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006]]
 
* Prezident: [[Ivan Gašparovič]]
* Predseda vlády: [[Róbert Fico]] (SMER-SD)
* Predseda parlamentu: [[Pavol Paška]] (SMER-SD)
* Podpredsedovia parlamentu: [[Jana Laššáková]], [[Renáta Zmajkovičová ]], [[Erika Jurinová ]], [[Ján Figeľ]]
* Podpredsedovia vlády: 1. podpredseda [[Robert Kaliňák ]], podpredsedovia [[Peter Kažimír ]], [[Miroslav Lajčák]]
* Zloženie vlády: [[SMER-SD]]
* Orientácia vlády: ľavicová
* Opozícia: [[KDH]], [[OĽaNO]], [[SDKÚ-DS]], [[Most-Híd]], [[SaS]]
* Počet politických strán v parlamente: 6
 
=== Politický systém ===
Slovenská republika je parlamentná demokracia parlamentného typu.
 
==== Legislatíva ====
Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. [[Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]].
 
==== Exekutíva ====
[[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t. j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni môžu nastúpiť do parlamentu ako radoví poslanci.
 
==== Prezident ====
[[Súbor:Grasalkovičov palác Bratislava Oct. 2006 007.jpg|right|thumb|[[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky]]
[[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu títo páni nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, t. j. minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t. j. bolo potrebných minimálne 38 poslaneckých hlasov. Prezident okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Ivan Gašparovič.
 
== Ekonomika ==
{{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}}
 
=== Priemysel ===
[[Súbor:Kia cee'd Concept.JPG|right|thumb|Kia cee'd, model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]]
 
V minulosti sa v krajine produkovali najmä výrobky ťažkého strojárenstva a zbrane pre krajiny [[RVHP]] a spojencov Sovietskeho zväzu. Po rozpade Česko-Slovenska tento trh upadol.
 
Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného občana. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, PSA [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave a [[Kia]] v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Sony]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku [[2007]] vyrobilo 571 071 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 105,7 áut na tisíc obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa
| url = http://hnonline.sk/ekonomika/c1-23870240-slovensko-vyraba-najviac-aut-na-obyvatela
| dátum vydania = 10:45 8.4.2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 18.10.2009
| vydavateľ = hnonline.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger''<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Hobbs
| meno = Joseph J.
| odkaz na autora =
| titul = World Regional Geography
| vydavateľ = Cengage Learning
| miesto = Belmont
| rok = 2009
| isbn = 0-495-38950-1
| kapitola =
| strany = 145
| jazyk =
}}</ref>.
 
=== Poľnohospodárstvo ===
Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5% povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60% obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, [[poľovníctvo]] a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9% ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov)<ref>Kolektív autorov, ''Ottova praktická encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401{{--}}404</ref>. Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne [[obilie]] (60% osevných plôch), [[olejniny]] a jedno a viacročné [[krmoviny]]. [[Ľuľok zemiakový|Zemiaky]], [[strukoviny]] a [[zelenina]] (hlavne [[Rajčiak jedlý|rajčiny]], biela [[kapusta]], [[Cesnak cibuľový|cibuľa]], [[Paprika ročná|paprika]] a [[mrkva]]) sa pestujú dovedna na asi 3% ornej pôdy<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Némethová
| meno = J
| odkaz na autora =
| titul = Poľnohospodárstvo Slovenska
| url = http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=473
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 20.8.2010
| vydavateľ = dam.fpv.ukf.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Na Slovensku sa nachádza 6 [[Vinohradnícke oblasti Slovenska|vinohradníckych oblastí]]. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov [[Hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]] a [[Ovca domáca|oviec]]. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.
[[Súbor:Harvest Dubodiel2010.JPG|náhľad|vpravo|Žatva pri obci Dubodiel.]]
K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Štatistický úrad SR
| titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009
| url = http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/polnohospodarstvo/publikacie-stiahnutie/stavy-zvierat/supis-zvierat-2009.pdf
| dátum vydania = Marec 2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 20.8.2010
| vydavateľ = portal.statistics.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>:
{| class="wikitable" border="1"
|-
! Druh
! Počet kusov v tisícoch
|-
| Hovädzí dobytok
| 471
|-
| Ošípané
| 740
|-
| Ovce
| 376
|-
| Kozy
| 35
|-
| Kone
| 7
|-
| Hydina (z toho sliepky)
| 13583 (6252)
|}
 
Počet chovaných zvierat väčšiny druhov má dlhodobo tendenciu poklesu, hlavne v dôsledku poklesu domáceho dopytu a nízkej kúpnej sily domáceho obyvateľstva<ref name="Némethová"/>.
 
=== Turizmus ===
Slovensko je atraktívne pre svoje prírodné krásy, najmä [[Pohorie|hory]], [[jaskyňa|jaskyne]] ale aj kultúrne a historické zaujímavosti, ako sú stredoveké [[hrad]]y a [[mesto|mestá]], [[ľudová architektúra]], [[kúpele]] a [[lyžiarske stredisko|lyžiarske strediská]]. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Slovakia, Wikitravel
| url = http://wikitravel.org/en/Slovakia
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 30.09.2011
| dátum prístupu = 09.10.2011
| vydavateľ = wikitravel.org
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. V roku 2006 navštívilo Slovensko viac než 1,6 milióna ľudí. Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie [[Tatry]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = ČTK
| autor2 = KA
| titul = Turistov na Slovensku pribúda
| url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802
| dátum vydania = 30.06.2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 09.10.2011
| vydavateľ = aktualne.centrum.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Väčšina návštevníkov prichádza z Česka (asi 26%), Poľska (15%) a Nemecka (11%).
 
== Doprava ==
=== Letecká doprava ===
[[Súbor:Kosice airport.JPG|right|thumb|[[Letisko Košice]]]]
Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom)<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = The World Factbook
| url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Central Intelligence Agency
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko Bratislava|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]], [[Letisko Žilina|Žiline]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko Bratislava|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2009 prepravilo 1 710 018 cestujúcich<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Štatistické údaje
| url = http://www.letiskobratislava.sk/31.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Letisko M.R.Štefánika Bratislava
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
'''Počet letísk podľa dĺžky:'''<ref name=CIA />
* viac ako {{m|3047|m}}: 1
* od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3
* od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3
* od 914 do {{m|1523|m}}: 12
* menej ako {{m|914|m}}: 17
 
=== Potrubná doprava ===
Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}).
 
=== Železničná doprava ===
[[ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007
| url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a {{km|1923|m}} tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]], [[Zvolen]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}.
 
Medzi technické pamiatky patrí úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]]. V prevádzke bola od roku 1926 do 1971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia.
 
=== Cestná doprava ===
[[Súbor:Einsteinka.jpg|right|thumb|Diaľnica D1 na Einsteinovej ulici v Bratislave]]
Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]).
 
=== Vodná doprava ===
Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:
* [[Dunaj]] ({{km|172|m}})
* [[Váh]] ({{km|78.8|m}})
* [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}})
 
Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR
| url = http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = MDPT
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
== Školstvo ==
Povinná, pôvodne 6 ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8 ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na [[základná škola|základných]] a [[stredná škola|stredných školách]], resp. [[osemročné gymnázium|8 ročných gymnáziách]]. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov. Nachádzajú sa tu [[štátna škola|štátne]], [[cirkevná škola|cirkevné]] ako aj [[súkromná škola|súkromné školy]]. Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých [[národnostná menšina|národnostných menšín]]. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.
 
Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok [[vysoká škola|vysokých škôl]] a [[univerzita|univerzít]]. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Academic Ranking of World Universities - 2008 - Top 500 World Universities
| url = http://www.arwu.org/rank2008/Top500_EN(by%20rank).pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 18.10.2009
| vydavateľ = arwu.org
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Univerzita Komenského]], [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|Poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Top Eastern Europe Universities
| url = http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 13.7.2009
| vydavateľ = webometrics.info
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
== Veda a výskum ==
Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]]. Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Výdavky na výskum a vývoj
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17374
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 15.10.2009
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> (pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9 % HDP, čo bolo na svetovej úrovni).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Baláž
| meno = Vladimír
| odkaz na autora =
| titul = Slovenská ekonomika je malá, otvorená a hlúpa
| url = http://komentare.sme.sk/c/5020902/slovenska-ekonomika-je-mala-otvorena-a-hlupa.html
| dátum vydania = 16. 9. 2009 22:00
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 16.9.2009
| vydavateľ = sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Slovensko: každý rok menší podiel HDP na vedu a výskum
| url = http://www.euractiv.sk/vzdelavanie0/clanok/slovensko-kazdy-rok-mensi-podiel-hdp-na-vedu-a-vyskum
| dátum vydania = 11.03.2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 16.9.2009
| vydavateľ = euractiv.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
== Média ==
K [[1. január]]u 2011 vznikla [[Rozhlas a televízia Slovenska]], verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
| url = http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Štatutárnou zástupkyňou RTVS je generálna riaditeľka [[Miloslava Zemková]].
 
=== Rozhlas ===
[[Súbor:Slovak Radio Pyramid2.jpg|right|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] na Mýtnej v Bratislave]]
Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010): [[Rádio Expres]] (19,95 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 16,86 %), [[Fun Rádio]] (13,83 %), [[Jemné Melódie]] (7,23 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,30 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,12 %), [[Rádio Viva]] (3,85 %), [[Rádio Lumen]] (2,91 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 1,99 %) a [[Rádio Hey!]] (1,61 %)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Počúvanosť rádií na Slovensku 2010
| url = http://strategie.hnonline.sk/sk/reklama/data/media/pocuvanost_radii/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = strategie.hnonline.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave a dočasným štatutárnym zástupcom je [[Daniela Vašinová]].
 
=== Televízia ===
[[Súbor:stvtower.jpg|right|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v Mlynskej doline v Bratislave]]
Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály (Jednotka a Dvojka, vysielanie Trojky bolo v lete 2011 pozastavené). V roku [[2011]] oslávila Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 55. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela prevažne slovenské dokumenty, šport, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Dočasným štatutárnym zástupcom STV je [[Ľuboš Machaj]].
 
Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je dlhodobo najsledovanejšou televíziou a v roku [[2011]] oslavovala 15. narodeniny. Jej riaditeľkou je Zuzana Ťapáková.
 
Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]]. Riaditeľom je František Borovský.
 
Okrem týchto štyroch televízií s dominantným postavením na trhu sú na Slovensku aj monotématická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[MusicBox]] (hudobná stanica), [[TA3]] (vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia), [[Ring TV]] (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie).
 
Poradie televízií podľa sledovanosti (3. + 4. kvartál 2010): TV Markíza (57,33 %), TV JOJ (36,80 %), Jednotka (21,17 %), TA3 (4,88 %) a iné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Sledovanosť televízií 2010 (MML - TGI)
| url = http://strategie.hnonline.sk/sk/reklama/data/media/sledovanost_televizii/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = strategie.hnonline.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
V marci [[2011]] sa na Slovensku začal prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011
| url = http://www.digimedia.sk/?IDe=105034
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = MDVRR SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
 
=== Tlač ===
Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čítanosť tlače (MML + OMV)
| url = http://strategie.hnonline.sk/sk/reklama/data/media/citanost_tlace/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = strategie.hnonline.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>:
* Denníky – [[Nový Čas]] (22,30 %), [[SME]] (7,49 %), [[Plus Jeden Deň]] (7,03 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6,77 %), [[Šport (denník)|Šport]] (3,94 %), [[Korzár]] (3,61 %), [[Hospodárske noviny]] (3,39 %), [[Új Szó]] (2,28 %) a [[Avízo]] (1,24 %) a iné.
* Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (12,27 %), [[Život (časopis)|Život]] (9,60 %), [[Nový Čas pre ženy]] (8,43 %), [[Báječná žena]] (7,71 %), [[Eurotelevízia]] (6,12 %), [[Slovenka]] (4,15 %) a iné.
* Mesačníky – Zdravie (9,23 %), Eva (9,07 %), EMMA (8,33 %), Záhradkár (7,40 %), Auto motor a šport (5,04 %), Auto magazín (4,17 %), Pekné bývanie (4,16 %) a iné.
 
== Šport ==
[[Súbor:Marek Hamšík - SSC Neapel (1).jpg|left|thumb|180px|Marek Hamšík hrá za taliansky klub [[SSC Neapol]]]]
Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[lyžovanie]], [[cyklistika]], [[florbal]] a ďalšie.
 
Strediskom biatlonu je malá obec [[Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa pravidelne usporadúvajú na divokej vode v [[Čunovo|Čunove]]. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva skokanské mostíky, na ktorých sa konali Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach (1935, 1970) a viaceré svetové poháre.
 
[[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nikdy podľa hodnotení nepatrila k svetovej, či európskej špičke, futbal je však na Slovensku populárny. [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Corgoň liga]], [[I. slovenská futbalová liga mužov|I. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti.
 
[[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]], zlato v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]] či bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Slovnaft extraliga|Slovnaft Extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V roku 2011 sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]].
 
== Gastronómia ==
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou a maďarskou. V slovenskej gastronómii prevládajú jedlá vidieckeho pôvodu. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a zemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú silno zastúpené jedlá z maďarskej kuchyne, ako napríklad [[guláš]].
 
Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>:
* syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[korbáčik]]y (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr
* mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekačky]], liptovská saláma, lovecká saláma
* pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]]
 
== Galéria ==
<gallery>
Image:Town Presov Slovakia 52.jpg|[[Prešov]], [[Konkatedrála svätého Mikuláša]]
Image:Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|[[Košice]], [[Dóm svätej Alžbety]]
Image:Zilina-namestie ahlinku.jpg|[[Žilina]], [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Námestie A. Hlinku]]
Image:Banska Bystrica from Urpin.jpg|[[Banská Bystrica]]
Image:Trencin hrad 20010302.jpg|[[Trenčín]]
Image:Nitra - Castle.jpg|[[Nitra]]
Image:Slovakia-Trnava-Town tower.jpg|[[Trnava]]
Image:Capital Bratislava Slovakia 0943.jpg|[[Bratislava]]
</gallery>
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Slovensko|commons=Category:Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}}
 
== Externé odkazy ==
{{portál|Slovensko|Slovenský|Košice|Košický|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.slovakia.travel Slovakia.travel] – Oficiálny portál cestovného ruchu Slovenskej republiky
* [http://www.slovensko.com Slovensko.com] – aktuálne správy, turistické informácie a diskusné fórum o Slovensku
* [http://www.sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch]
* [http://www.government.gov.sk Úrad vlády SR]
* [http://www.prezident.sk Prezident SR]
 
{{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}}}
{{Navboxes
| title = Členstvo v medzinárodných organizáciách
| state = collapsed
| list = {{Krajiny V4}}
{{Eurozóna}}
{{NATO}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{WTO}}
{{OECD}}
{{OBSE}}
}}
 
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Slovensko| ]]
 
{{Link FA|af}}
 
[[ace:Slowakia]]
[[af:Slowakye]]
[[als:Slowakei]]
[[am:ስሎቫኪያ]]
[[an:Eslovaquia]]
[[ang:Slofacia]]
[[ar:سلوفاكيا]]
[[arc:ܣܠܘܒܩܝܐ]]
[[arz:سلوفاكيا]]
[[ast:Eslovaquia]]
[[az:Slovakiya]]
[[ba:Словакия]]
[[bar:Slowakai]]
[[bat-smg:Sluovakėjė]]
[[bcl:Slobakya]]
[[be:Славакія]]
[[be-x-old:Славаччына]]
[[bg:Словакия]]
[[bi:Slovakia]]
[[bn:স্লোভাকিয়া]]
[[bo:སི་ལོ་ཕ་ཁེ།]]
[[bpy:স্লোভাকিয়া]]
[[br:Slovakia]]
[[bs:Slovačka]]
[[ca:Eslovàquia]]
[[ce:Словаки]]
[[ceb:Slovakia]]
[[ckb:سلۆڤاکیا]]
[[co:Sluvacchia]]
[[crh:Slovakiya]]
[[cs:Slovensko]]
[[csb:Słowackô]]
[[cu:Словѣньско]]
[[cv:Словаки]]
[[cy:Slofacia]]
[[da:Slovakiet]]
[[de:Slowakei]]
[[diq:Slowakya]]
[[dsb:Słowakska]]
[[dv:ސުލޮވާކިއާ]]
[[ee:Slovakia]]
[[el:Σλοβακία]]
[[en:Slovakia]]
[[eo:Slovakio]]
[[es:Eslovaquia]]
[[et:Slovakkia]]
[[eu:Eslovakia]]
[[ext:Eslováquia]]
[[fa:اسلواکی]]
[[fi:Slovakia]]
[[fiu-vro:Slovakkia]]
[[fo:Slovakia]]
[[fr:Slovaquie]]
[[frp:Slovaquie]]
[[frr:Slowakäi]]
[[fur:Slovachie]]
[[fy:Slowakije]]
[[ga:An tSlóvaic]]
[[gag:Slovakiya]]
[[gd:An t-Slòbhac]]
[[gl:Eslovaquia - Slovensko]]
[[gn:Elovakia]]
[[gu:સ્લોવાકિયા]]
[[gv:Yn Clovack]]
[[haw:Solowakia]]
[[he:סלובקיה]]
[[hi:स्लोवाकिया]]
[[hif:Slovakia]]
[[hr:Slovačka]]
[[hsb:Słowakska]]
[[ht:Slovaki]]
[[hu:Szlovákia]]
[[hy:Սլովակիա]]
[[ia:Slovachia]]
[[id:Slowakia]]
[[ie:Slovacia]]
[[ilo:Slovakia]]
[[io:Slovakia]]
[[is:Slóvakía]]
[[it:Slovacchia]]
[[ja:スロバキア]]
[[jbo:slovensk]]
[[jv:Slowakia]]
[[ka:სლოვაკეთი]]
[[kaa:Slovakiya]]
[[kbd:Слоуакэ]]
[[kg:Slovakia]]
[[kk:Словакия]]
[[kl:Slovakia]]
[[ko:슬로바키아]]
[[koi:Словенско]]
[[krc:Словакия]]
[[ku:Slovakya]]
[[kv:Словакия]]
[[kw:Slovaki]]
[[ky:Словакия]]
[[la:Slovacia]]
[[lad:Eslovakia]]
[[lb:Slowakei]]
[[li:Slowakieë]]
[[lij:Slovacchia]]
[[lmo:Sluachia]]
[[ln:Slovakia]]
[[lt:Slovakija]]
[[ltg:Slovakeja]]
[[lv:Slovākija]]
[[mdf:Словакие]]
[[mhr:Словакий]]
[[mi:Horowākia]]
[[mk:Словачка]]
[[ml:സ്ലോവാക്യ]]
[[mn:Словак]]
[[mr:स्लोव्हाकिया]]
[[ms:Slovakia]]
[[mt:Slovakkja]]
[[mwl:Slobáquia]]
[[my:ဆလိုဗားကီးယားနိုင်ငံ]]
[[na:Slowakia]]
[[nah:Eslovaquia]]
[[nds:Slowakei]]
[[nds-nl:Slowaaknlaand]]
[[ne:स्लोभाकिया]]
[[nl:Slowakije]]
[[nn:Slovakia]]
[[no:Slovakia]]
[[nov:Slovakia]]
[[nrm:Slovaquie]]
[[nv:Słóbaʼ Bikéyah]]
[[oc:Eslovaquia]]
[[or:ସ୍ଲୋଭାକିଆ]]
[[os:Словаки]]
[[pam:Slovakia]]
[[pdc:Slowaaki]]
[[pih:Slowarkya]]
[[pl:Słowacja]]
[[pms:Slovachia]]
[[pnb:سلویکیا]]
[[pnt:Σλοβακία]]
[[ps:سلواکيا]]
[[pt:Eslováquia]]
[[qu:Isluwakya]]
[[rm:Slovachia]]
[[rmy:Slovaiko]]
[[ro:Slovacia]]
[[roa-rup:Slovachia]]
[[roa-tara:Slovacchie]]
[[ru:Словакия]]
[[rue:Словеньско]]
[[rw:Silovakiya]]
[[sa:स्लोवाकिया]]
[[sah:Словакия]]
[[scn:Slovacchia]]
[[sco:Slovakie]]
[[se:Slovakia]]
[[sh:Slovačka]]
[[simple:Slovakia]]
[[sl:Slovaška]]
[[so:Islofaakiya]]
[[sq:Sllovakia]]
[[sr:Словачка]]
[[ss:Silovakhi]]
[[st:Slovakia]]
[[stq:Slowakäi]]
[[su:Slovakia]]
[[sv:Slovakien]]
[[sw:Slovakia]]
[[szl:Słowacyjo]]
[[ta:சிலோவாக்கியா]]
[[tet:Eslovákia]]
[[tg:Словакия]]
[[th:ประเทศสโลวาเกีย]]
[[tk:Slowakiýa]]
[[tl:Eslobakya]]
[[tpi:Slovakia]]
[[tr:Slovakya]]
[[tt:Словакия]]
[[udm:Словакия]]
[[ug:سلوۋاكىيە]]
[[uk:Словаччина]]
[[ur:سلوواکیہ]]
[[uz:Slovakiya]]
[[vec:Slovachia]]
[[vep:Slovakii]]
[[vi:Slovakia]]
[[vls:Slovakeye]]
[[vo:Slovakiyän]]
[[war:Eslovakya]]
[[wo:Eslowaaki]]
[[wuu:斯洛伐克]]
[[xal:Словакудин Орн]]
[[xmf:სლოვაკეთი]]
[[yi:סלאוואקיי]]
[[yo:Slofákíà]]
[[zea:Slowakije]]
[[zh:斯洛伐克]]
[[zh-min-nan:Slovensko]]
[[zh-yue:斯洛伐克]]
[[zu:ISlovaki]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko“