Louvre: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky |
d →Dejiny a opis: wikilinky, gramatika, preklepy |
||
Riadok 5:
== Dejiny a opis ==
Začal sa stavať v polovici [[16. storočia]] v období vrcholnej [[renesancia|renesancie]], na mieste [[stredovek]]ého [[hrad]]u. Nesie stopy [[Renesancia|renesancie]], [[Klasicizmus|klasicizmu]]
Hoci toto monumentálne ukončenie už
V [[pôdorys]]e sa člení palác Louvre z východu na západ na štvorbokú budovu s vnútorným nádvorím, na druhú, širšiu stavbu vidlicového tvaru s nádvorím, otvorenú na západ, a na tretiu časť, takisto vidlicového tvaru zloženú z dvoch krídel južnej a na severnej strane a z obrovského námestia otvoreného na východ, a na západe za Víťazným oblúkom, sa dotýka záhrad Tuilerií.
Prvou zo súboru budov je Starý Louvre štvorbokého tvaru obopínajúci Štvorcové nádvorie
[[Súbor:Plan louvre1.svg|thumb|Plán Louvru]]
Toto je syntéza dnešného celkového pohľadu na impozantný súbor budov Louvru, ale jeho dejiny sa začínajú jadrom stredovekého hradu, ktorý dal postaviť v roku [[1190]] [[Filip II. August]]. Nazývali ho Novou vežou Paríža, alebo Louvrom. Tento názov je podľa rôznych hypotéz odvodený od slova Louveterie - psiareň pre poľovačky na líšky, alebo Lower - franská opevnená hradba. Podľa poslednej hypotézy stála na tomto mieste kedysi [[Mauri|maurská]] [[veža (stavba)|veža]], ktorá bola postavená v roku [[886]] po vpáde
V južnom krídle otvorili v [[13. storočie|13. storočí]] ďalší vstup ozdobený neskôr sochami [[Karol VI. (Francúzsko)|Karola VI.]] a [[Karol VII. (Francúzsko)|Karola VII.]] Rekonštrukciu pôdorysu hradu umožnil v roku [[1883]] archeologický prieskum vedený Bertym, a ním objavená sála s gotickou klenbou pod dnešnou Sálou kariatíd, a predovšetkým stopy obvodových múrov, z ktorých možno dedukovať, že celková rozloha starého hradu pokrývala sotva juhozápadnú štvrtinu neskoršieho Štvorcového nádvoria. V tomto prvom období slúžil hrad ako pevnosť, archív a bezpečné miesto pre poklady Kapetovcov.
[[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] vrátil hradu jeho pôvodnú funkciu pevnosti počas Storočnej vojny. Ako pokračovanie opevnených hradieb Filipa Augusta dal vybudovať pozdĺž Seiny na ochranu štvrti, ktorá vznikla v 13. - [[14. storočie|14. storočí]], nový pás hradieb, ktorý sa zatáča v pravom uhle na sever.▼
▲[[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] vrátil hradu jeho pôvodnú funkciu pevnosti počas [[Storočná vojna|Storočnej vojny]]. Ako pokračovanie opevnených hradieb Filipa Augusta dal vybudovať pozdĺž [[Seina|Seiny]] na ochranu štvrti, ktorá vznikla v 13. - [[14. storočie|14. storočí]], nový pás hradieb, ktorý sa zatáča v pravom uhle na sever.
[[Karol V. (Francúzsko)|Karol V. Múdry]] sa od roku [[1362]] pričiňuje o úplnú prestavbu Louvru potom, čo sa ho rozhodol obývať pravidelnejšie ako jeho predchodcovia, hoci si aj naďalej ponechal svoje rezidencie. Začal prestavbu pevnosti na ozajstný zámok. Výsledkom tejto prestavby boli pohodlné obytné miestnosti vo dvoch nových krídlach, pozdĺž východnej a severnej strany štvorbokého Louvru. Južné a západné krídla v [[16. storočie|16. storočí]] prekryli Lescotové a Lemercierove stavby. Karol V. dáva zámok nadstaviť a ukončiť [[terasa (stavba)|terasami]]. V roku [[1365]] stavia [[architekt]] [[Raymond du Temple]] z poverenia Karola V. v severnom krídle špirálovité schody vedúce ku komnate kráľovnej a z vonka k trom vežiam. Neskôr boli schody prekryté Sullyho pavilónom. Potom pokračoval v opevňovacích prácach započatých Etiennom Marcelom, dokončiac pás hradieb na južnej strane Louvru. Bertyho nákresy z [[19. storočia]] zaznamenávajú vo východnom krídle kaplnku a prvý vstup do hradu ozdobený sochami Karola V. a [[Jana Bourbonská (1338)|Jany Bourbonskej]].▼
▲[[Karol V. (Francúzsko)|Karol V. Múdry]] sa od roku [[1362]] pričiňuje o úplnú prestavbu Louvru potom, čo sa ho rozhodol obývať pravidelnejšie ako jeho predchodcovia, hoci si aj naďalej ponechal svoje rezidencie. Začal prestavbu pevnosti na ozajstný zámok. Výsledkom tejto prestavby boli pohodlné obytné miestnosti vo dvoch nových krídlach, pozdĺž východnej a severnej strany štvorbokého Louvru. Južné a západné krídla v [[16. storočie|16. storočí]] prekryli
Za vlády [[Karol VI. (Francúzsko)|Karola VI]]. sa začala stavať v roku [[1382]] nová brána na úrovni prvého prechodu. Na jej obranu sa postavila veža. S opevňovacími prácami pozdĺž Seiny súvisí aj obnovenie pásu hradieb siahajúceho až po nárožnú vežu Filipa II. Augusta, a to je veľmi dôležitý prvok pre budúcu výstavbu galérie.
Řádek 25 ⟶ 27:
[[Karol VII. (Francúzsko)|Karol VII.]] dal zastrešiť terasy zriadené na prianie Karola V.; [[Ľudovít XI.]] ich potom využíval ako väznice a [[Ľudovít XII.]] ako sklad zbraní, zato však dal opraviť [[vitráž (chrám)|vitráže]] v kaplnke.
Isté je, že v [[15. storočie|15. storočí]] francúzki králi nestáli o Louvre ako o kráľovské sídlo a dávali prednosť svojim zámkom pozdĺž [[Loira (rieka)|Loiry]]. Úplne iný vzťah mal k Louvru [[František I. (Francúzsko)|František I.]] Rozhodnutie usadiť sa znamenalo predbežne úpravy [[interiér]]ov, pretože plán predvídal úplnú prestavbu hradu na spôsob talianskych palácov. Zrušil južný vstup, veže obrátené k Seine, opevnenia, a tento priestor premenil na námestie, kde sa konali turnaje. Na západnej strane postavil stajne, zásobárne a kuchyne. Otvára sa hlavný vstup Louvru a s povolením mestskej rady sa vydlážďuje chodník medzi hradbami Louvru a Seinou. František I. zveril [[2. augusta]] [[1546]] architektovi Pierrovi Lescotovi riadenie prác na rozmernej stavbe na západnej strane a preto zrúcal celé krídlo štvorbokej stavby Filipa II. Augusta. Skutočným realizátorom projektu Louvru je [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]] nastupujúci na trón po Františkovi I.
V roku [[1549]] je vypracovaný nový veľkolepý plán prestavby celého Louvru, pre ktorý sa demoluje časť stavby začatá v roku [[1546]] na rozšírenie Dolnej sály. Ráta sa s budovou štyri razy väčšou ako bol starý hrad a so zachovaním štvorcového pôdorysu stredovekej pevnosti. V roku [[1753]] sa začala stavba južného krídla, priľahlého ku Kráľovskému pavilónu, obráteného k Seine.
Po smrti Henricha II. v roku [[1559]] [[Katarína Medicejská]] ako [[regent]]ka pokračuje v prestavbe Louvru a začína
V roku [[1572]] bola stavba prerušená. Až roku [[1594]] sa pokračovalo v stavebných prácach a v nasledujúcom roku je postavené prvé poschodie Malej galérie, priľahlý pavilón Veľkého salónu a Veľká galéria ako aj južné krídlo Štvorcového nádvoria paláca. Na severnej a východnej strane stojí ešte stále starý feudálny palác. Od roku [[1594]] riadil stavebné práce [[Jean de Fourey]], hlavný správca budov, a architektmi sú Louis Métezeau a Jacqes II. Andruet du Cerecau. V tom istom čase za začínajú práce na stavbe nového pavilónu nazývaného
V prácach prerušených roku [[1610]] sa pokračuje v roku [[1624]], keď sa vlády ujíma [[Ľudovít XIII.]] Uprednostňuje Lescotovu myšlienku a zameriava sa na rozšírenie stredovekého zámku. Architekt Le Mercier dáva zrúcať Vežu s knižnicou na severozápadnom nároží a celé severné krídlo zámku Karola V., zvýšiť Veľký pavilón na severozápadnom nároží pre kráľovskú radu a severné krídlo.
Po smrti Ľudovíta XIII. v roku [[1643]] práce stagnujú cez celé obdobie regentstva kráľovnej matky [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anny Rakúskej]]. Po návrate do Louvru sa [[Ľudovít XIV.]] ujíma výstavby najprv s architektom Le Mercierom, a od roku [[1654]] s [[Le Vau|Le Vauom]]. Tak vznikol veľký projekt paláca, ktorý je štvornásobne väčší ako predchádzajúci. Dokončili Veľký pavilón a západné krídlo, zvýšili severné a východné krídlo, zrúcali posledný pozostatok feudálneho hradu a južné krídlo zdvojnásobili do dĺžky aj do šírky. Pred projektom [[Gian Lorenzo Bernini|Berniniho]], ktorý prichádzal tiež do úvahy, v roku [[1665]] uprednostnili Peraultov, podľa ktorého bolo postavené východné krídlo s Kolonádou a nová fasáda, ktorá zdvojnásobila južné krídlo.
Malú galériu stihol v roku [[1661]] smutný osud a spustošil ju požiar, ale zrekonštruovali ju podľa pôvodného projektu.
Staré nádvorie po takmer 18-tich rokoch stavebných prác vstupuje v roku [[1678]] do dejín ako Veľké štvorcové nádvorie. Na mieste starých hradieb zo [[14. storočia]] bol v rokoch [[1662]] - [[1663]] veľký karusel, ktorý dal meno tejto častí záhrad. V rokoch [[1668]] - [[1678]] sa pracovalo na výzdobe Veľkej galérie, kým Veľký salón ostáva ešte vždy neupravený.
Kráľ v roku [[1678]] definitívne opúšťa Louvre a usídli sa vo [[zámok Versailles|Versailles]]. Všetky stavebné práce sa prerušia a palác obsadia umelci, akadémie a tvoria sa v ňom
V roku [[1753]] zásluhou markíza de Marignyho sa opäť otvorila stavebná huta paláca na upevňovacie práce, prekrytie ohrozených miest, odstránenie troch vrcholov pavilónov, ktoré dodnes vyčnievajú spoza južného priečelia. V tomto období sa uvažuje o premenovaní Louvru na ,,Palác umení“.
Nastúpením [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] na trón v roku [[1774]] nastáva pre Louvre nové obdobie lesku zásluhou nového správcu, grófa d´
Napoleon po vyhlásení za cisára v roku [[1804]] a po menovaní Fontaina spolu s Percierom za architektov sa pričinili o značný pokrok v dejinách Louvru a rozšírili ho o 19 sál. V roku [[1829]] Fontaine dáva vyzdobiť tretiu sálu nádhernými boiseriami sňatými v roku [[1817]] z kráľovej predsiene pri vytváraní novej Sály siedmych krbov. V roku [[1833]] sa otvára daľších deväť nových sál na prvom poschodí južného krídla.
V roku [[1852]] sa cisár [[Napoleon III.]] ujíma rozvoja územia a dokončenia paláca výstavbou Nového Louvru a doplnením severného krídla Carrouselu, a tak konečne ukončuje
Budovy Nového Louvru slávnostne otvorili v roku [[1857]]. Južnú polovicu Nového Louvru pripájajú k vedľajším budovám cisárskeho paláca Tuilerií s novou Sálou stavov, jazdiarňou a s inými službami. Architekt Leufel dáva v období troch rokov, od roku [[1865]], zrúcať druhú časť Veľkej galérie, ktorá sa rozpadáva a postaví ju znova v štýle prvej časti reštaurovanej Dubanom v roku [[1849]]. Smerom ku Carrouselu pristaval Pavilón stavov a tým zničil navždy nádherný pol kilometrový vnútorný priehľad.
Řádek 54 ⟶ 56:
V roku [[1871]] povstalci podpálili Touilerie spolu s blízkymi pavilónmi. Galérie už nespájajú Louvre s Tuileriami zničenými požiarom, preto roku [[1883]] snemovňa odhlasovala zrúcať posledné zvyšky vypáleného paláca. Bola to vážna chyba, ktorá mala za následok zničenie paláca v slohu francúzskej renesancie.
Od roku [[1900]] sa celý Louvre reorganizuje, upravuje a otvárajú sa rôzne expozície. Jedna z nedávnych investícii bola známa dostavba hlavného vchodu Pyramide Pompidou, slúžiaca ako hlavný vchod s výškou 22m a zložená z 675 okien,
== Pozri aj ==
| |||