Challenger (raketoplán): Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Challenger 2.jpg|left|thumb|left|Raketoplán ''Challenger'' na odpaľovacej rampe]]

[[Súbor:Space Shuttle Challenger (04-04-1983).JPEG|thumb|right|RaketoplánPrvý Challengerštart počas''Challengera'', štartu4. apríl 1983 (misia [[STS-6]])]]

[[Súbor:View from Manned Maneuvering Unit.JPEG|thumb|right|''Challenger'' na obežnej dráhe, 7. február 1984 (misia [[STS-41-B]])]]

[[Súbor:Space Shuttle Challenger lands for the first time, completing STS-6. .jpg|thumb|right|Raketoplán ''Challenger'' pristáva na [[Edwards Air Force Base|leteckej základni Edwards]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], 9. apríl 1983 (misia [[STS-6]])]]

'''''Challenger''''' (podľa označenia [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] pre orbitálne dopravné prostriedky '''OV-099)''') bol druhý najstarší [[Spojené štáty americké|americký]] [[Space Shuttle|raketoplán]]. Svoj prvý let absolvoval [[4. apríl|4. 4.]]a [[1983]], a celkovo absolvoval celkovo 10 misií. Pri lete [[STS-6]] sa uskutočnila prvá „vychádzka“ v [[skafander|skafandri]] do [[vesmír]]uvesmíru z raketoplánu. V roku 1985 pri misii [[STS-61-A]] letela v raketopláne jedinýkrát letela osemčlenná posádka -– spravidla býva maximálny počet osôb na palube raketoplánu 7.

''Challenger'' sa však smutne preslávil svojou poslednou misiou [[STS-51-L]], ktorá sa začala aj skončila [[28. január]]a [[1986]]. V dôsledku silných mrazov tesniace prúžky na motore [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] netesnili dostatočne, a krátko po štarte cez tento otvor začali unikať spaliny. Tieto spaliny postupne prepálili spoj medzi SRB a [[Space Shuttle External Tank|hlavnou palivovou nádržou ET]]. Motor SRB visiaci voľne na hornom spoji narazil špicou do hlavnej palivovej nádrže a rozrazil ju. Z nádrže začal vytekať [[vodík]] a [[kyslík]], ktorý sa okamžite vznietil. 73 sekúnd po štarte raketoplán explodoval. Zahynulo všetkých sedem [[astronautkozmonaut|astronautov]]ov na palube.

''Challenger'' bol pôvodne skonštruovaný len ako testovací stroj, čomu zodpovedá aj jeho označenie STA-099, ale [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ho prestavala na plnohodnotný raketoplán. Pôvodný zámer bol prestavať testovací raketoplán [[Enterprise (raketoplán)|''Enterprise'']], ale vyšlo najavo, že prestavba ''Challengeru'' bude lacnejšia. Oproti ''Columbii'' bola konštrukcia trupu ''Challengera'' odľahčená zjednodušením motorového ložiska a použitím ľahšieho materiálu na poklopy podvozkových šácht. [[Titán (prvok)|Titánové]]ové nosníky nádrží na [[kyslík]] a [[vodík]] pre [[palivový článok|palivové články]] boli nahradené [[laminát]]ovými rúrkami. Tepelnú ochranu ma moduloch motorov OMS tvorila namiesto kremenných dlaždíc, použitých pri ''Columbii'', [[plsť|plstená]] izolácia. Na pilotnej palube sa nenachádzali [[katapult]]ovacie kreslá s ťažkými vodiacimi koľajnicami. Hmotnosť trupu ''Challengera'' bola po všetkých týchto úpravách o 11281 128 kg menšia ako hmotnosť ''Columbie''.

Raketoplán bol pomenovaný podľa britskej lode ''[[HMS Challenger (1858)|''Challenger'']]'', ktorá bola v rokoch 1873-76 – 1876 použitá pri prvej významnej oceánografickej expedícii [<ref>http://www-pao.ksc.nasa.gov/shuttle/resources/orbiters/Challenger.html]</ref>.

Úplný zoznam misií [[Programprogram Space Shuttle|programu Space Shuttle]] absolvovaných s orbiterom ''Challenger''. Raketoplán ''Challenger'' uskutočnil celkovo 10 misií, vo vesmíre strávil 62,41 dňa, Zem obletel 995-krát.

| Prvý let orbitera ''Challenger'', vypustenie komunikačnej [[umelá družica|družice]] TDRS-1 a prvá „vychádzka“ v [[skafander|skafandri]] do vesmíru.

| Vypustenie dvoch komunikačných družíc Anik-C2 a Palapa-B1, let prvej americkej astronautky ([[Sally Kristen Rideová|Sally Rideová]]).

| Vypustenie komunikačnej družice Insat-1B, let prvého astronauta s čiernou farbou pleti ([[Guion Stewart Bluford|Guion Bluford]]).

| Vypustenie komunikačných družíc [[Westar]]-6 a Palapa B-2, výstup do otvoreného priestoru a odskúšanie kozmického kresla MMU.

| Vypustenie družice LDEF, zachytenie, oprava a opätovné vypustenie družice SMM.

| Vypustenie družice ERBS.

| Let vedeckého laboratória [[Spacelab]]-3.

| Let vedeckého laboratória Spacelab-2, [[astronómia|astronomické]] a [[astrofyzika|astrofyzikálne]] pozorovania.

| Let vedeckého laboratória Spacelab-D1, osemčlenná posádka.

| Pokus o vypustenie komunikačnej [[umelá družica|družice]] TDRS-2, raketoplán bol alevšak 73 sekúnd po štarte zničený. Zahynula celá sedemčlenná posádka.