Sturmgeschütz III: Rozdiel medzi revíziami

Verzie A až E, vyrábané v rokoch 1940-1942 mali 75 mm kanón [[7,5 cm StuK 37 L/24|StuK 37 L/24]], ktorý bolo možné natáčať ±12° do strán a námer bolo možné meniť od -10 do +20°. Tieto stroje boli založené na korbe a pohonnej jednotke stroja Panzer IIIF. Boli určené na priamu podporu [[pechota|pechoty]]. Boje na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] ukázali, že je potrebné nasadiť bojový prostriedok, ktorý by odolával moderným ruským tankom [[T-34]] a [[KV-1]]. Vtedy došlo k urýchlenému vývinu novej generácie útočných diel, ktoré mali efektívne účinkovať v tankovom boji. Išlo o stroje StuG IIIF a StuG IIIG, tiež označované ako StuG 40 (Sdkfz. 142/1). Tieto síce niesli kanón, schopný ničiť nepriateľské tanky, na túto úlohu však mali poddimenzované pancierovanie. Verzia F bola vyrábaná od marca do septembra 1942, F8 od septembra do decembra 1942. Neskoršie verzie StuG IIIG mali tiež upravenú lafetu kanóna a napokon od roku 1943 aj bočné pancierovanie ''schützenschürzen''. Potreba väčšej palebnej sily pri podpore pechoty si nakoniec vyžiadala inštaláciu [[húfnica|húfnice]] kalibru 105 mm, čím vznikol StuH 42. Táto verzia bola veľmi populárna pri podpore pechoty. Jej výroba sa v plnej miere rozbehla až začiatkom roka 1943. V novembri 1943 narušil výrobu podvozkov pre StuG III nálet na továreň. Padlo preto rozhodnutie upraviť korby tak aby ich bolo možné montovať na podvozky tankov [[Panzer IV]]. Takto improvizovane vznikol [[StuG IV]]. Výroba StuGu IIIG sa však opäť rozbehla a pokračovala paralelne so StuG IV. Stroje StuG III boli po vojne používané československou armádou pod označením ShPTK 40/75N.