PálenieNacistické pálenie kníh – nacistické orgie pri blčiacomohni – neobišlo ani Remarquove romány ''[[Na západe nič nového]]'' a ''[[Cesta späť]]''. Propaganda bola dôsledná. V rámci štvania proti Remarquovi šírila nepravdivé informácie, z ktorých mnohé pretrvali aj do dnešných čias. Napríklad mýtus o jeho pôvodnom mene. Nacisti vytvorili historku o akomsi Židovi, Kramerovi, ktorý nikdy nebol vo vojne a preto ani jeho román ''Na západe nič nové'', ktorý napísal pod pseudonymom Remarque, neopisuje skutočnú situáciu Nemcov na západnom fronte. S menom Erich Paul Kramer sa dokonca môžeme stretnúť aj v edičnej poznámke ku knihe ''Na západe nič nové'' (Slovenský spisovateľ, 2002), či v školských učebniciach. Faktom však ostáva, že 22. júna 1898 sa v Osnabrücku narodil Erich Paul Remark. Svoj neskorší pseudonym s najväčšou pravdepodobnosťou prevzal od svojho prapradeda Johanna Adama Remarqua.
Napriek tomu všetkému ho ešte v roku 1935 navštívil samotný ríšsky maršal [[Hermann Göring]] a ponúkol mu návrat späť do [[Tretia ríša|Tretej ríše]]. [[Hitler]]ova propaganda potrebovala zvučné mená. Remarque však odmietol, podobne ako väčšina umelcov, ktorí sa rozhodli opustiť Nemecko. Svoje rozhodnutie potvrdil aj ďalším úspešným románom ''[[Traja kamaráti]]'' (1936), ktorého hlavnou ideou je síce priateľstvo a láska, no ani tu sa nedokáže ubrániť svojim pacifistickým myšlienkam iritujúcim nacizmus.
4. júla 1938 bol zbavený štátneho občianstva a dvere do nacistického Nemecka sa pred ním natrvalo zabuchli.
