Fiála: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
práca
hotovo
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Súbor:Kutná Hora 1919.jpg|thumb|Fiály na [[Chrám svätej Barbory|Chráme sv. Barbory]] v Kutnej Hore]]
'''Fiála''' je architektonický prvok uplatňujúciauplatňujúci sa v [[Gotická architektúra|gotickej architektúre]]. Jedná sa o štíhly [[ihlan]] posadzaný [[Krab (architektúra)|krabmi]] a ukončený [[Krížová kytica|krížovou kyticou]], umiestnený spravidla na vrcholoch [[pilier]]ov oporného systému [[gotická katedrála|gotickej katedrály]]. MůžeMôže však býtbyť použitpoužitý takéaj k dekoracidekorácii jinýchiných prvkůprvkov, napríklad [[Štít|štítov budov]], architektonického orámováníorámovania okenokien, [[Portál (architektúra)|portálov]], [[Nika (architektúra)|nikník]] propre osazeníosadzovanie sochsôch, [[baldachýn]]ov atpap.
 
Fiála svojou [[zvislosť|vertikalitou]] vyjadruje [[stredovek]]ú túžbu po priblížení sa k [[Nebo (náboženstvo)|nebu]] a k [[Boh]]u.<ref>E. Ullmann, ''Svět gotické katedrály''. Praha 1987, str. 10, 20 aj.</ref> Z výtvarného hľadiska výrazne podtrhuje vertikalizmus gotických stavieb. Má však tiež konstrukčný význam, lebo fiály svojou váhou aktívne spolupôsobia ako súčasť gotického oporného systému pri rozklade tlaku [[klenba|klenby]].
 
VedleVedľa architektury sesa fiály (stejněrovnako jakoako ostatníostatné gotické architektonické články) hojněhojne uplatňovalyuplatňovali takéaj připri dekoracidekoráciach truhlářskýchtruhlárskych ([[oltár|oltárne nástavce]], [[stalla|stally]] atp.) či klenotnickýchklenotníckych ([[monštrancia|monštrancie]], [[relikviár]]e atpap.) výrobkůvýrobkov.
 
V období neskorej gotiky tvořítvorili fiály často, napříkladnapríklad v nástavcíchnástavcoch oltárnych skríň, bohaté fiálové zrastlice – '''fiálové veže'''. Tak je tomu napříkladnapríklad na hlavnom oltári [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|chráme svätého Jakuba]] v [[Levoča|Levoči]], kde fiálový nástavec dosahuje výškyvýšku téměřtakmer desetidesať metrůmetrov.
[[Image:Failanastareradnici.JPG|thumb|upright|Detail portálu [[Stará radnica (Brno)|Starej radnice]] v Brne s krútenými fiálami, Anton Pilgram, 1510-1511]]
V období pozdníneksorej gotiky, na počátkuzačiatku [[16. storočie|16. storočia]], docházídochádza takétiež v rámci rafinovanérafinovanej formálníformálnej hry s gotickými prvky,prvkami k jejichich deformacideformácii, ohýbáníohýbaniu, krouceníkrúteniu, „sesychání“„zosýchaniu“, setakže objevujísa téžobjavujú '''deformované fiály'''. TatoTáto deformacedeformácia gotických prvkůprvkov vyjadřujevyjadruje [[relativita|relativizovanie]] středověkýchstredovekých hodnothodnôt a myšlenkovýmyšlienkový posun směremsmerom k [[Renesancia|renesancii]], neboalebo spíšeskôr [[manierizmus|manierizmu]]. Deformované fiály jsou často součástísúčasťou zmíněnýchspomínaných oltářnícholtárních nástavcůnástavcov. NejvýraznějšímNejvýraznejším příkladempríkladom tohoto deformovánídeformovania fiál je však kamenný ozdobný nástavec portálu [[Stará radnica (Brno)|Starej radnice]] v Brne, kterýktorý vytvořilvytvoril v letechrokoch [[1510]] - [[1511]] mistrmajster [[Anton Pilgram]]. KrajníKrajná z pěticepätice fiál (zľava) je zdetu „překroucena“„prekrútená“ o 45 %, druhá a čtvrtáštvrtá fiála jsou, hoci zdánlivězdanlivo shodnézhodné, utvářenytvorené mírněmierne odlišným způsobemspôsobom, třetítretia (střednístredná) fiála je výrazněvýrazne prohnutaprehnutá a nakloněnanaklonená na levouľavú stranu. VýrazněVýrazne „překroucený“„prekrútený“ je takétiež baldachýn, z něhožktorého rosterastie čtvrtáštvrtá fiála. PrvníPrvá a pátápiata fiála pakpotom vyrůstávyrastá z výševyššie zmíněnézmienenej fiálovéfiálovej srostlicezrastlice. Celý pozdněgotickýneskorogotický portál je tak výbornou ukázkouukážkou slohového rozkladu, kku němužktorému došloprišlo v období pozdníneskorej gotiky.
 
== Referencie ==