Meleagros (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

V [[Aitólia|Aitólii]] v strednom Grécku vládol kráľ Oineus, v hlavnom meste [[Kalydón]]. Jedného roka zožali bohatú úrodu a kráľ obetoval všetkým bohom, len na bohyňu lovu [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] zabudol.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,262.</ref> Urazená bohyňa preto za trest poslala na Kalydón strašného diviaka, ktorý bol urastený ako býk, oči mal podliate krvou, štetiny silné ako oštepy, tesáky ako slonie kly, horúcu penu okolo papule.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,281.</ref> Diviak narobil v krajine veľké škody - podupal rastúce obilie, ničil dozrievajúcu úrodu, vínnu révu, olivové sady, hubil ľudí, psy, stáda dobytka.

* a krásna lovkyňa [[Atalanta]]<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,300.</ref>

Kráľ usporiadal veľký hon, v hlbokom lesnom údolí vyplašili hrozného diviaka a zaútočili na neho oštepmi, ale tým ho len rozdráždili. Diviak jednému lovcovi dokaličil nohu a zmizol v kroví, kde ho dostihol šíp [[Atalanta|Atalanty]] a zabodol sa mu za ucho. Muži sa nechceli nechať zahanbiť ženou, prudko útočili a [[Ankaios (argonaut)|Ankaios]] sa diviakovi postavil zoči voči s ostrou sekerou. Diviak však zaútočil prvý a vrazil mu tesáky do brucha, behom chvíľky bol lovec mŕtvy. Ostatní lovci sa netrafili, až Meleagros diviaka nakoniec predsa len zabil.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,414.</ref> Kožu zabitého diviaka, svoju korisť, daroval Atalante, čo sa ostatným lovcom nepáčilo a trofej Atalante vzali, to ale popudilo Meleagra tak, že v hádke zabil dvoch svojich strýkov.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,425.</ref>[[Súbor:Jakob Jordaens 008.jpg|náhľad|''Meleagros a Atalanta'', autor:[[Jacob Jordaens]] (1593–1678)]]

[[Althaia]], Meleagrova matka, si najprv myslela, že jej bratia sú obeťou lovu, ale keď sa dozvedela pravdu, nahnevala sa a myslela na pomstu.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,445.</ref> Spomenula si na starú veštbu pri narodení syna, keď bohyne osudu [[Moiry]] určili, že bude žiť tak dlho, dokiaľ nedohorí poleno, ktoré hodili do krbu.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,451.</ref> Althaia nato poleno z krbu vytiahla, zahasila ho a schovala. V tej chvíli Meleagros začal slabnúť a v bolestiach za chvíľu skonal.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,511.</ref> Celé mesto plakalo, kráľ prepadol hlbokému zármutku a matka, ktorá si uvedomila čo urobila, prebodla sa mečom. Jeho dve sestry sa utápali v žiali. Po toľkých nešťastiach a pohromách sa bohyňa [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] prestala hnevať a Meleagrove sestry premenila v perličky.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,526.</ref>