Verzia z 01:01, 5. máj 2012 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:25, 5. máj 2012 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 12: *e) bod b + [[spoluhláskové písmo]] ~~V slabičnom písme zodpovedá jedna graféma jednej slabike. Usporiadaná sada takýchto grafém sa nazýva sylabár.~~ Symboly v slabičnom písme väčšinou predstavujú zvuk [[spoluhláska\|spoluhlásky]] (''konsonant – K'') nasledovaný zvukom [[samohláska\|samohlásky]] (''vokál – V'') alebo samostatné samohlásky. Dajú sa teda zapísať ako všeobecné symboly ''KV'' a ''V''. V pravom slabičnom písme neexistuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami (aj keď v mnohých existuje grafická podoba medzi grafémami pre samohlásky). Znamená to, že napríklad znaky [[Japonsko\|japonského]] slabičného písma [[Hiragana]] か (ka), き (ki), く (ku), け (ke) a こ (ko) nemajú nič spoločné, čo by naznačovalo ich spoločnú spoluhlásku (k-). Tým sa slabičné písmo odlišuje od abugidy, ktorá je typom hláskového písma.▼ Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve [[Japončina\|japonský jazyk]]. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások. (Napríklad predchádzajúca veta obsahuje slabiky typu ''K, V, VK, KV, VV, KVK, KKV, KVV, KKKV(K)''!) Na zápis slovenčiny by sme potrebovali slabičné písmo so samostatným znakom pre každú možnú slabiku. Zatiaľčo v japončine sa vyskytuje len asi 100 rozličných slabík, v slovenčine je to pravdepodobne niekoľko tisíc. ==Rozdiel voči abugide == Príkladom slabičného písma je okrem japonskej [[hiragana\|hiragany]] a [[katakana\|katakany]] napríklad [[Mykény\|mykénske]] [[Grécko\|grécke]] [[lineárne písmo B]] alebo písma severoamerických indiánov. Medzi historické slabičné písma patria napríklad [[klinové písmo\|klinové písma]] [[Blízky východ\|Blízkeho východu]], ktoré obsahovali aj niektoré neslabičné prvky. ▲VOdlišnosť ~~pravom~~slabičného ~~slabičnom~~písma ~~písme~~(hore ~~neexistuje~~definícia ~~systematická~~ad ~~grafická~~b) ~~podoba~~od ~~medzi~~abugidy ~~foneticky~~je ~~príbuznými~~primárne ~~slabikami~~tá, ~~(aj~~že ~~keď~~neexistuje ~~v mnohých existuje~~systematická grafická podoba medzi ~~grafémami~~foneticky ~~pre~~príbuznými ~~samohlásky)~~slabikami. Znamená to, že napríklad znaky [[Japonsko\|japonského]] slabičného písma [[Hiragana]] か (ka), き (ki), く (ku), け (ke) a こ (ko) nemajú nič spoločné, čo by naznačovalo ich spoločnú spoluhlásku (k-). Tým sa slabičné písmo odlišuje od abugidy, ktorá je typom hláskového písma. ==Príklady == Norma ISO 15924 uvádza v kategórii slabičné písmo (hore definícia ad b): [[lineárne písmo A]] a [[lineárne písmo B\|B]], [[cyperské písmo]], [[japonské slabičné písma]] (t.j. najmä [[hiragana]] a [[katakana]]), [[na-si ke-pa]], [[etiópske písmo]], [[bamumské písmo]], [[kpelle]], [[loma]] ([[toma]]), [[mendské písmo]], [[afaka]], [[zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo]] (t.j. najmä [[kríjske písmo]]), [[čerokézske písmo]], [[pahawh hmong]], [[ioské písmo]] ([[loloské písmo]]), [[vajské písmo]], [[woleai]] ([[karolínske písmo]]) a [[nü-šu]]. Treba dodať, že [[klinové písmo\|klinové písma]] (ktoré sú tiež - zhruba od polovice 3. tisícročia pred Kr. - väčšinou jasne slabičné, aj keď obsahovali aj niektoré neslabičné prvky) majú v tejto norme zvláštnu kategóriu. [[als:Silbenschrift]]

Slabičné písmo: Rozdiel medzi revíziami