Slabičné písmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 19:
Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve [[Japončina|japonský jazyk]]. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások. (Napríklad predchádzajúca veta obsahuje slabiky typu ''K, V, VK, KV, VV, KVK, KKV, KVV, KKKV(K)''!) Na zápis slovenčiny by sme potrebovali slabičné písmo so samostatným znakom pre každú možnú slabiku. Zatiaľčo v japončine sa vyskytuje len asi 100 rozličných slabík, v slovenčine je to pravdepodobne niekoľko tisíc.
==Vznik ==
Slabičné písma obyčajne vznikli tak, že v pôvodne [[logosylabickom písme]] klesal podiel logogramov a rástol podiel sylabogramov. Logosylabické písma zas obyčajne vznikli tak, že sa v čisto logografickom písme aplikoval tzv. [[rébusový princíp]].
==Rozdiel voči abugide ==
| |||