Slabičné písmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 6:
|}
'''Slabičné písmo''' (iné názvy: '''slabikové písmo, sylabické písmo, sylabografické písmo, sylabografia, sylabár, sylabárium, slabičné/slabikové/sylabické/sylabografické abecedné písmo, slabičné/slabikové/sylabické/sylabografické alfabetické písmo, slabičná/slabiková/sylabická/sylabografická abeceda'''; znak takéhoto písma (alebo znak iného písma použitý v rovnakej funkcii) sa volá '''sylabogram, sylabograf, slabičný/slabikový/sylabický znak''') má viacero podobných (ale odlišných) definícií:
*a) písmo, v ktorom jeden znak (jedna graféma) reprezentuje jednu slabiku (alebo aspoň móru), a existujú v ňom separátne znaky pre všetky existujúce slabiky (sekvencie hlások)
*b) písmo, v ktorom v ktorom jeden znak (jedna graféma) reprezentuje jednu slabiku (alebo aspoň móru), aj keď neexistujú separátne znaky pre všetky existujúce slabiky
*c) bod b + [[abugida]] (ďalšie synonymá: '''polyfonémické písmo, polyfonematické písmo''')
*d) bod b + [[logosylabické písmo]]
*e) bod b + [[spoluhláskové písmo]]
*f) bod b + [[abugida]]] + [[spoluhláskové písmo]]
==Charakteristika ==
Slabičný znak vyjadruje istú sekvenciu hlások, spravidla slabiku (presnejšie konkrétne KV, VK, KVK, KKV alebo KVKV, kde K = spoluhláska, V = samohláska), pričom ale obyčajne existujú aj znaky pre samostatné samohlásky.
Slabičné písma mávajú okolo 80 - 120 znakov.
Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve [[Japončina|japonský jazyk]]. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások.
▲Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve [[Japončina|japonský jazyk]]. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások. (Napríklad predchádzajúca veta obsahuje slabiky typu ''K, V, VK, KV, VV, KVK, KKV, KVV, KKKV(K)''!) Na zápis slovenčiny by sme potrebovali slabičné písmo so samostatným znakom pre každú možnú slabiku. Zatiaľčo v japončine sa vyskytuje len asi 100 rozličných slabík, v slovenčine je to pravdepodobne niekoľko tisíc.
==Vznik ==
Řádek 31 ⟶ 30:
Treba dodať, že [[klinové písmo|klinové písma]] (ktoré sú tiež - zhruba od polovice 3. tisícročia pred Kr. - väčšinou jasne slabičné, aj keď obsahovali aj niektoré neslabičné prvky) majú v tejto norme zvláštnu kategóriu.
==Druhy ==
Viacerí autori v posledných rokoch rozlišujú vrámci slabičného písma ad definícia b:
*slabičné písmo v užšom zmysle (t.j. hore ad definícia a) - písmo, v ktorom existujú znaky pre všetky slabiky
*'''jadrovoslabičné písmo''' (iné názvy: '''jadrovoslabikové písmo, mórové písmo, otvorené slabičné písmo, otvorené slabikové písmo, otvorené sylabické písmo, otvorené sylabografické písmo, otvorená sylabografia, otvorený sylabár(ium)''') - písmo, v ktorom existujú len znaky pre slabiky typu "samohláska" alebo "spoluhláska-samohláska"
Sprout <ref>Sprout: A computational theory of writing systems, 2000</ref> a Rogers <ref>Rogers: Writing Systems: A linguistic Approach, 2005 </ref>rozlišujú slabičné a jadrovoslabičné písmo:
*s nízkym podielom morfografie (logografie) - napr. moderné loloské písmo, lineárne písmo B, čerokézske písmo
*s vysokým podielom morfografie (logografie) - napr. čínske písmo, mayské písmo, japonské písma
Taylor 1995 <ref>Taylor, I., Olson, D. R.: Scripts and literacy: Reading and learning to read alphabets, syllabries and characters, 1995</ref> rozlišuje:
*bežné slabičné písmo, napr. japonská kana
*slabičné písmo, v ktorom sa točením znaku pre spoluhlásku sa mení vyslovovaná samohláska slabiky, napr. odžibvejské písmo, kríjske písmo
Ako oddelenú skupinu má [[abecedné slabičné písmo]] (hangul).
==Zdroj ==
*zdroje v článku [[typ písma (jazykoveda)]]
[[als:Silbenschrift]]
| |||