Johannes Brahms: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Strauss und Brahms.jpg|thumb|left|Brahms (vpravo), s Johannom Straussom mladším]]Brahms vzbudzoval rešpekt nielen svojou majestátnou bradou. Na oblečenie si nikdy nepotrpel a ľudia mali často pocit, že stretli skôr farmára než uznávaného umelca. Po Viedni sa prechádzal pomalým krokom, s rukami za chrbtom a hlavou predklonenou dopredu, čím pripomínal Beethovena, s ktorým mal spoločné i povahové črty. Brahms bol tvrdý a len málo ľudí si pripustil k telu. Sarkazmus, irónia a dokonca sebairónia boli neoddeliteľnou súčasťou jeho reči a správania. Nikdy si nedával servítku pred ústa, a pri odchode z jedného večierka dokonca verejne povedal, že sa ospravedlňuje všetkým, ktorých v ten večer nestihol uraziť. Inokedy prerušil rečníka, ktorý sa snažil obhájiť jeho hudbu v konflikte s Wagnerovou, s tým, nech nehovorí o tom čomu nerozumie. Niet sa čo čudovať, že nemal veľa priateľov. Blízkych priateľov si však veľmi vážil, a ako je zjavné z ich vzájomnej korešpondencie, zohrávali v jeho živote zásadnú úlohu. Medzi nich patrili Clara Schumannová, Joseph Joachim, Theodor Billroth, Eduard Hanslick a ďalší. Vzhľadom na svoj skromný pôvod sa po celý život lepšie cítil medzi pracujúcou vrstvou a hostince uprednostňoval pred noblesnými večierkami. Peniazom nepripisoval veľkú úlohu, aj v čase keď už bol bohatý ostal bývať vo svojom trojizbovom viedenskom byte a prebytočné peniaze anonymne posielal rôznym inštitúciám. Medzi jeho svetlé stránky patrila okrem štedrosti aj ochota podporovať mladé talenty. Keď ho zaujal nejaký skladateľ, robil všetko pre to, aby mu pomohol. Takto odporučil diela neznámeho Antonína Dvořáka svojmu berlínskemu vydavateľovi, čím mu otvoril dvere k svetovej sláve. Podobným spôsobom sa zachoval aj k ďalším skladateľom.Bol velmi slávny ako farkaš

Brahms bol tradicionalista, miloval Bacha a ovládal tradičné hudobné formy lepšie než ktokoľvek iný v jeho dobe. Odborníci vysoko oceňujú najmä jeho umenie variácií, v ktorých sa priblížil dokonalosti (Variácie na Haydnovu tému, Variácie na Händelovu tému a ďalšie). Jeho diela sa vyznačujú majstrovsky prepracovanou stavbou a jednotou obsahu a formy. Miloval ľudové piesne, čo ovplyvnilo jeho typickú piesňovú melodiku. Už v mladosti ho zaujala hudba uhorských Cigánov, ktorá sa stala trvalým inšpiračným zdrojom (najlepším príkladom sú asi Uhorské tance, záverečné vety jeho koncertov alebo záverečná veta ''Klavírneho kvartetu č. 1 g mol, Op. 25''). Brahms bol veľmi usilovným a pracovitým skladateľom, jeho dielo je rozsiahle a umelecky vynikajúco zvládnuté. Jeho hudba je hlboká, plná veľkých myšlienok, skladateľ býva niekedy označovaný ako "filozof tónov". Je i tvorcom krásnej lyriky (''Intermezzo č. 2, Op. 118'', pomalá veta ''Klavírneho koncertu č. 1 d mol'' či druhá veta ''[[klarinet]]ovej sonáty f-mol'').Prezívali ho ja pán ponoška

Štyri Brahmsove symfónie tvoria ťažisko jeho diela. Nie je nijako prehnané tvrdenie, že dlhé desaťročia zápasil s Beethovenom o titul najobľúbenejšieho stryptéra symfonika, minimálne do príchodu veľkých stryptérovsymfonikov 20. storočia.