Pavol Spišák: Rozdiel medzi revíziami

 

Rodina

Pavol Spišák sa narodil 28. júna 1901 v Telgárte ako najmladší z piatich detí (Ján, Mária, Michal, Jozef, Pavol). Pochádzal z lesníckej rodiny, jeho otec Ján Spišák pochádzal zo Stratenej a bol horárom u bulharského kráľa Ferdinanda Coburga. Matka Mária, rod. Budinská, pracovala v domácnosti.

Štúdiá

Ako šesťročný začal navštevovať základnú školu v Telgárte, kde vychodil šesť tried. Neskôr ho bulharský kráľ zobral na kráľovský dvor, kde navštevoval školu a pobudol v Bulharsku niekoľko rokov. Vďaka finančnej podpore kráľa Ferdinanda mohol ukončiť gymnaziálne štúdiá v Revúcej, kde v roku 1922 zmaturoval. V štúdiu pokračoval (1918–1919) na Učiteľskej gréckokatolíckej preparandii (učiteľský ústav) v Prešove, kde 20. júna 1924 maturoval. Študoval aj na Francúzskom seminári v Ríme, kde štúdium ukončil 28.augusta 1920. Vo svojich štúdiách predovšetkým filozofických vied pokračoval v Sofii, Plovdive, Adrianople, Carihrade, Jeruzaleme, Ríme a Paríži. Ešte ako študent precestoval celú Európu, severnú časť Afriky a časť malej Ázie. Ako privatista si urobil ešte Rímskokatolícke reálne gymnázium, na ktorom maturoval 20. júna 1931. Teologickú bohosloveckú akadémiu v Prešove (1923-1927) absolvoval v roku 1928.

 

Pastorácia

Kňazskú vysviacku prijal v celibáte 28. augusta 1927 v Komloši (dnes Chmeľová) Jeho svätiteľom bol biskup Pavel Peter Gojdič OSBM. Svoju primičnú sv. liturgiu slávil v mieste svojho rodiska v Telgárte 11. septembra 1927. Pôsobil vo viacerých farnostiach v Prešovskom biskupstve. Rok pôsobil ako administrátor vo farnosti Vyšná Jablonka. Pritom excurrendo spravoval aj neobsadenú farnosť Telepovce (dnes Papín). V roku 1928 bol preložený do Vernára, kde pôsobil 7 rokov. Keďže na dedine chýbal učiteľ, mladý kňaz vyučoval v škole nielen deti a mládež, ale aj dospelých. V rokoch 1929 – 1931 navštívil Pavol Spišák Balkán, Budapešť, Belehrad a iné mestá, v ktorých mával v miestnej reči aj kázne. V roku 1933 absolvoval púť do Ríma. V mestách, ktorými prechádzal kázal v nemčine a taliančine. V Rakúsku vo Viedni a v Taliansku v Benátkach, v Padove a v Ríme, kde sa zúčastnil aj audiencii u pápeža Pia XI.

 

Priekopnícka práca

V roku 1939 bol Pavol Spišák opätovne preložený do farnosti Vernár, kde pokračoval na preklade liturgie, ktorý začal už v roku 1937 na fare v Toryskách. Vo Vernári sa naplno venoval prekladateľskej činnosti. 20. storočie prinieslo mnoho zmien aj na poli jazykovom a postupne sa ukazovala potreba prekladu staroslovienčiny do živého jazyka. Pavol Spišák bol v tomto smere priekopníkom. V tridsiatich rokoch začal pracovať na preklade božskej liturgie. Pomáhali mu kňaz Michal Ďurišin, Ján Fedák – člen Jazykového odboru Matice slovenskej, básnik Janko Silan a bohoslovec Ján Škoviera. Modlitebná knižka s názvom Chváľme Boha vyšla v r. 1940 v Prešove, asi o rok vyšlo druhé, gramaticky skorigované a značne rozšírené vydanie. Pavol Spišák je známy najmä prekladom Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho a viacerých pobožností pre gréckokatolíkov do slovenčiny. Jeho kniha Chváľme Boha vyšla v piatich rôznych vydaniach, predstihla dobu o niekoľko desaťročí a pomohla povzniesť náboženského ducha nášho ľudu. Jej cieľom bolo, aby slovenský gréckokatolík porozumel cirkevnej reči i obradom a aby spoznal ich krásu. Na pamiatku 1050. výročia smrti apoštola, prvého arcibiskupa a apoštolského legáta všetkých Slovanov napísal knihu „Svätý Metod arcibiskup Moravský a Panónsky učiteľ sloviensky“. Napísal a vo viacerých časopisoch uverejnil viacero básni, z ktorých najznámejšiu s názvom „Pod Kráľovou hoľou“ venoval svojim rodákom. Väčšiemu rozšíreniu a schváleniu slovenského prekladu božskej liturgie zabránila najmä nevôľa mnohých rusínsky cítiacich gréckokatolíkov a napokon aj akcia P. v apríli 1950.

 

Väzenie

25. apríla 1950 bol Pavol Spišák zvolený za pravoslávneho biskupa, čo rázne odmietol, za čo bol mučený a väznený. Odmietol aj ponúkané auto a peniaze. Počas tzv. „akcie P“ zostal Pavol Spišák verný gréckokatolíckej Cirkvi, nepodpísal prestup na pravoslávie a s tým spojené výhody, no farnosť nechcel opustiť. V noci z 15. na 16.augusta ho násilne odvliekli do Podolínca. Potom bol väznený asi po dva týždne v Poprade a v Banskej Bystrici. Počas vyšetrovania bol vystavený brutálnemu fyzickému a psychickému týraniu. Napokon bol deportovaný do sústreďovacieho kláštora františkánov v Hlohovci. V novembri 1951 putoval do vyhnanstva do Oseku pri Duchcove (Česká republika), aby tým obmedzili jeho vplyv na Slovensku. Tam sa mu otvorili rany z mučenia na obidvoch nohách a lekár trval na liečení. Tak sa dostal sa do nemocnice v Prahe, kde sa liečil niekoľko mesiacov. Odtiaľ ušiel do Bratislavy, kde sa pol roka skrýval u svojho priateľa. Odtiaľ odišiel do Ulianky pri Banskej Bystrici, kde žil na fare tiež pol roka. V roku 1953 sa vrátil do rodného Telgártu. Pred rokom 1968 bol znovu vyšetrovaný preto, že tajne sobášil. Počas obrodného procesu v roku 1968 začal opäť slúžiť sv. liturgiu v Telgárte. V roku 1969 , počas púte slovenských gréckokatolíkov v Ríme, bol tlmočníkom u Svätého Otca Pavla VI. Gréckokatolícki i rímskokatolícki veriaci ho poznali ako mimoriadne vzdelaného kňaza. Apoštolský administrátor Mons. Ján Hirka ho pri príležitosti sedemdesiatych narodenín vymenoval za titulárneho kanonika. Pavol Spišák zomrel vo svojej rodnej obci 17. marca 1975 vo veku 73 rokov. Pohrebné obrady vykonal 21. marca 1975 ordinár Mons. Ján Hirka. Zúčastnilo sa na nich veľké množstvo ľudí, gréckokatolíckych kňazov a oltárnych spolubratov latinského obradu na čele s banskobystrickým generálnym vikárom Mons. Jozefom Dovalom.