Howard Carter: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
obrázok, preklepy
Riadok 37:
V roku 1891, keď mal Howard 17 rokov, bol ako talentovaný mladý umelec vyslaný Egyptskou výskumnou spoločnosťou asistovať [[Percy Newberry|Percy Newberrymu]] v odkrývaní a zaznamenávaní hrobiek [[Stredná ríša|Strednej ríše]] v [[Beni Hasan|Beni Hasan]]. Už v tak mladom veku bol novátor v zlepšovaní metód duplikovania dekorácií v hrobkách. V roku 1892 pracoval na čas pod dozorom [[Flinders Petrie|Flindersa Petrieho]] v [[El Amarna|El Amarne]], hlavnom meste založenom faraónom [[Achnaton|Achnatonom]]. V období 1894-1899 pracoval s [[Édouard Naville|Édouardom Navilleom]] v [[Dér el-Bahrí]], kde zaznamenával nástenné reliéfy v chráme [[Hatšepsut]].
 
V roku 1899 bol Carter menovaný prvým hlavným inšpektorom Egyptského pamiatkového úradu. Dozeral na mnoho vykopávok v Thébach (dnes známe ako [[Luxor (Egypt)|Luxor]]), než ho v roku 1904 premiestnili do Inšpektorátu Dolného Egyptu. Carter odišiel od Pamiatkového Ústavu v roku 1905 po vyšetrovaní aféry (známa ako Aféra Saqqara) medzi egyptskými strážnikmi a skupinou francúzskych turistov, v ktorej sa priklonil na stranu egyptských pracovníkov <ref>[James, T. G. H. Howard Carter, I.B.Tauris Publishers, Revidované vydanie 2006, ISBN: 978-1845112585, kapitola "Saqqara Affair"]</ref>.
 
== Tutanchamónova hrobka ==
[[súbor:Egypt.KV62.01.jpg|thumb|[[Tutanchamón|Tutanchamónova]] hrobka]]
Po troch ťažkých rokoch zamestnal Cartera [[Lord Carnarvon]], aby dohliadol nad jeho vykopávkami, ktoré začali v roku 1907 <ref>[Winstone, H. V. F. (2006). Howard Carter and the discovery of the tomb of Tutankhamun (rev. ed.). Manchester: Barzan. ISBN 1-905521-04-9.]</ref>. Úmyslom [[Gaston Maspero|Gastona Maspera]], ktorý týchto dvoch zoznámil, bolo aby zaručil že Carter zavedie moderné archeologické metódy a systémy záznamu.<ref>[David, Elisabeth (1999). Gaston Maspero 1846-1916: le gentleman égyptologue. Paris: Pygmalion; Gérard Watelet. ISBN 2-85704-565-4.]</ref><ref>[James, T. G. H. (1992). Howard Carter: the path to Tutankhamun. London: Kegan Paul. ISBN 0-7103-0425-0.]</ref>
 
Po troch ťažkých rokoch zamestnal Cartera [[Lord Carnarvon]], aby dohliadol nad jeho vykopávkami, ktoré začali v roku 1907 <ref>[Winstone, H. V. F. (2006). Howard Carter and the discovery of the tomb of Tutankhamun (rev. ed.). Manchester: Barzan. ISBN 1-905521-04-9.]</ref>. Úmyslom [[Gaston Maspero|Gastona Maspera]], ktorý týchto dvoch zoznámil, bolo aby zaručil že Carter zavedie moderné archeologické metódy a systémy záznamu.<ref>[David, Elisabeth (1999). Gaston Maspero 1846-1916: le gentleman égyptologue. Paris: Pygmalion; Gérard Watelet. ISBN 2-85704-565-4.]</ref><ref>[James, T. G. H. (1992). Howard Carter: the path to Tutankhamun. London: Kegan Paul. ISBN 0-7103-0425-0.]</ref>
Carnarvon financoval Carterove práce v Údolí Kráľov od roku 1914. Tie boli ale prerušené počas [[prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] až do roku 1917, kedy boli hlavné práce obnovené. Po niekoľkých rokoch bezvýsledného hľadania bol Carnarvon nespokojný s nedostatkom výsledkov a v roku 1922 dal Carterovi poslednú šancu na nájdenie hrobky, po ktorej pátral.<ref>[Carnarvon, Fiona (2011). Highclere Castle. Highclere Enterprises. p. 59.]</ref>
 
Carnarvon financoval Carterove práce v Údolí Kráľov od roku 1914. Tie boli ale prerušené počas [[prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] až do roku 1917, kedy boli hlavné práce obnovené. Po niekoľkých rokoch bezvýsledného hľadania bol Carnarvon nespokojný s nedostatkom výsledkov a v roku 1922 dal Carterovi poslednú šancu na nájdenie hrobky, po ktorej pátral.<ref>[Carnarvon, Fiona (2011). Highclere Castle. Highclere Enterprises. p. 59.]</ref>
4. novembra 1922 Carterova výskumná skupina objavila schody vedúce do [[Tutanchamón|Tutanchamónovej]] hrobky (neskôr nazvanej [[KV62]]), ktorá bola najzachovalejšou a najmenej porušenou hrobkou aká sa kedy našla v [[Údolie kráľov|Údolí kráľov]]. Telegrafom zavolal Carnarvona, aby prišiel a 26. Novembra 1922 spolu s Carnarvonom, jeho dcérou a ostatnými prítomnými urobil „malú trhlinu v hornom ľavom rohu“ vchodu a mohol tak nazrieť do hrobky pomocou sviečky a videl že množstvo zlatých a ebenových pokladov bolo stále na svojom mieste. Trhlinu spravil dlátom, ktoré dostal od svojej starej mamy k sedemnástym narodeninám. Tá vedela, že jedného dňa vykoná úžasný archeologický objav. Ešte síce nevedel, či je to „hrobka alebo len schránka“, ale videl nádejne vyzerajúci zapečatený vchod medzi dvomi sochami strážcov. Keď sa ho Carnarvon spýtal „Vidíte niečo?“, Carter mu na to odvetil známou vetou: „Áno, vidím prekrásne veci.“<ref>[Lord Carnarvon's description, 10 December 1922, quoted in: Reeves, Nicholas; Taylor, John H. (1992). Howard Carter before Tutankhamun. London: British Museum. p. 141. ISBN 0-7141-0952-5.]</ref>
 
[[súbor:Luxor%2C_Tal_der_K%C3%B6nige_%281995%2C_860x605%29.jpg|thumb|KV62 v [[Údolie kráľov|Údolí kráľov]]]]
Niekoľko nasledujúcich mesiacov strávili katalogizovaním obsahu predsiene pod „často stresujúcim“ dozorom [[Pierre Lacau|Pierra Lacau]], ktorý bol generálnym riaditeľom Egyptského pamiatkového úradu. <ref>[Wikipedia - French edition]</ref> 16. novembra 1923 Carter otvoril zapečatený vchod a zistil že skutočne vedie do pohrebnej siene a prvýkrát letmo zazrel Tutanchamónov [[sarkofág]]. Všetky tieto objavy živo komentovala svetová tlač, avšak väčšinu ich zástupcov držali v hoteloch a jediný [[H. V. Morton]] mal povolený prístup k hrobke. Jeho živé popisy dopomohli upevniť Carterovu povesť na britskej verejnosti.
 
4. novembra 1922 Carterova výskumná skupina objavila schody vedúce do [[Tutanchamón|Tutanchamónovej]] hrobky (neskôr nazvanej [[KV62]]), ktorá bola najzachovalejšou a najmenej porušenou hrobkou aká sa kedy našla v [[Údolie kráľov|Údolí kráľov]]. Telegrafom zavolal Carnarvona, aby prišiel a 26. Novembra 1922 spolu s Carnarvonom, jeho dcérou a ostatnými prítomnými urobil „malú trhlinu v hornom ľavom rohu“ vchodu a mohol tak nazrieť do hrobky pomocou sviečky a videl že množstvo zlatých a ebenových pokladov bolo stále na svojom mieste. Trhlinu spravil dlátom, ktoré dostal od svojej starej mamy k sedemnástym narodeninám. Tá vedela, že jedného dňa vykoná úžasný archeologický objav. Ešte síce nevedel, či je to „hrobka alebo len schránka“, ale videl nádejne vyzerajúci zapečatený vchod medzi dvomi sochami strážcov. Keď sa ho Carnarvon spýtal „Vidíte niečo?“, Carter mu na to odvetil známou vetou: „Áno, vidím prekrásne veci.“<ref>[Lord Carnarvon's description, 10 December 1922, quoted in: Reeves, Nicholas; Taylor, John H. (1992). Howard Carter before Tutankhamun. London: British Museum. p. 141. ISBN 0-7141-0952-5.]</ref>
Carterove vlastné zápisky a fotografické dôkazy nasvedčujú tomu, že spolu s Lordom Carnarvonom a Lady Evelyn Herbertovou vstúpili do pohrebnej siene tesne po objavení hrobky a ešte pred jej oficiálnym otvorením.
 
Niekoľko nasledujúcich mesiacov strávili katalogizovaním obsahu predsiene pod „často stresujúcim“ dozorom [[Pierre Lacau|Pierra Lacau]], ktorý bol generálnym riaditeľom Egyptského pamiatkového úradu. <ref>[Wikipedia - French edition]http://fr.wikipedia.org/wiki/Pierre_Lacau</ref> 16. novembra 1923 Carter otvoril zapečatený vchod a zistil že skutočne vedie do pohrebnej siene a prvýkrát letmo zazrel Tutanchamónov [[sarkofág]]. Všetky tieto objavy živo komentovala svetová tlač, avšak väčšinu ich zástupcov držali v hoteloch a jediný [[H. V. Morton]] mal povolený prístup k hrobke. Jeho živé popisy dopomohli upevniť Carterovu povesť na britskej verejnosti.
 
[[súbor:Luxor%2C_West_Bank%2C_Stoppelaere_House%2C_Egypt%2C_Oct_2004.jpg|thumb|Carterov dom v Thébskom Nekropolise]]
 
Carterove vlastné zápisky a fotografické dôkazy nasvedčujú tomu, že spolu s Lordom Carnarvonom a Lady Evelyn Herbertovou vstúpili do pohrebnej siene tesne po objavení hrobky a ešte pred jej oficiálnym otvorením.<ref>Reeves, C. N. (1990). Valley of the Kings: the decline of a royal necropolis. London: Kegan Paul. p. 63. ISBN 0-7103-0368-8.</ref>
 
== Referencie ==