Howard Carter: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 48:
[[súbor:Luxor%2C_Tal_der_K%C3%B6nige_%281995%2C_860x605%29.jpg|thumb|KV62 v [[Údolie kráľov|Údolí kráľov]]]]
 
4. novembra 1922 Carterova výskumná skupina objavila schody vedúce do [[Tutanchamón|Tutanchamónovej]] hrobky (neskôr nazvanejoznačenej [[KV62]]), ktorá bola najzachovalejšou a najmenej porušenou hrobkou aká sa kedy našla v [[Údolie kráľov|Údolí kráľov]]. Telegrafom zavolal Carnarvona, aby prišiel a 26. Novembra 1922 spolu s Carnarvonom, jeho dcérou a ostatnými prítomnými urobil „malú trhlinu v hornom ľavom rohu“ vchodu a mohol tak nazrieť do hrobky pomocou sviečky a videl že množstvo zlatých a ebenových pokladov bolo stále na svojom mieste. Trhlinu spravil dlátom, ktoré dostal od svojej starej mamy k sedemnástym narodeninám. Tá vedela, že jedného dňa vykoná úžasný archeologický objav. Ešte síce nevedel, či je to „hrobka alebo len schránka“, ale videl nádejne vyzerajúci zapečatený vchod medzi dvomi sochami strážcov. Keď sa ho Carnarvon spýtal „Vidíte niečo?“, Carter mu na to odvetil známou vetou: „Áno, vidím prekrásne veci.“<ref>Lord Carnarvon's description, 10 December 1922, quoted in: Reeves, Nicholas; Taylor, John H. (1992). Howard Carter before Tutankhamun. London: British Museum. p. 141. ISBN 0-7141-0952-5.</ref>
 
Niekoľko nasledujúcich mesiacov strávili katalogizovaním obsahu predsiene pod „často stresujúcim“ dozorom [[Pierre Lacau|Pierra Lacau]], ktorý bol generálnym riaditeľom Egyptského pamiatkového úradu.<ref>http://fr.wikipedia.org/wiki/Pierre_Lacau</ref> 16. novembra 1923 Carter otvoril zapečatený vchod a zistil že skutočne vedie do pohrebnej siene a prvýkrát letmo zazrel Tutanchamónov [[sarkofág]]. Všetky tieto objavy živo komentovala svetová tlač, avšak väčšinu ich zástupcov držali v hoteloch a jediný [[H. V. Morton]] mal povolený prístup k hrobke. Jeho živé popisy dopomohli upevniť Carterovu povesť na britskej verejnosti.