Železničné modelárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Železničné modelárstvo je pomerne komplexný druh modelárstva, v ktorom sa na rozdiel od napríklad automobilového či leteckého modelárstva vytvárajú okrem zmenšených modelov železničných dopravných prostriedkov aj modely okolitých objektov, napríklad krajiny (s domami, cestami, lesmi, vodou, tunelmi, osvetlením...), vybavenia železničnej trate (návestidlá, koľajový zvršok, priecestia...) a dokonca sa simuluje aj reálna prevádzka na železničnej trati vrátane obsluhy staníc a vlakov v súlade s predpismi platnými v modelovanej dobe.

 

==Normy==

Pre železničné modely existuje sústava noriem NEM. Normy sa zaoberajú vzdialenosťou koľají, minimálnymi oblúkmi, prejazdovým profilom, elektrickými parametrami, spriahadlami a mnohými ďalšími parametrami, pretože pri železnici sa predpokladá jazda modelu dopravného prostriedku po koľajniciach a teda je potrebné zabezpečiť kompatibilitu modelu s koľajami, obdobne je potrebné zoradiť a spojiť dopravné prostriedky do uceleného vlaku atď. Nemecký originál noriem na stránkach MOROP [http://www.morop.org/de/normes/index.html tu], česká verzia napríklad [http://www.vlakymodely.cz/normy-nem tu]. Normy NEM8XX ([http://www.morop.org/de/normes/nem805cz_d.pdf NEM805CZ], [http://www.volny.cz/nex/normy/801cz.htm NEM801CZ]) definujú časové delenie vývoja železničnej techniky od zhruba polovice 19. storočia do súčasnosti v šiestich epochách. Normy s epochami sa pre rozličné krajiny vzájomne odlišujú aj vzhľadom na rozdielny spoločensko-politický vývoj.

 

==Mierka==

Najbežnejšie mierky v našich končinách sú H0 (1:87), TT (1:120) a N (1:160). TT je viac-menej špecialita strednej Európy, hoci pochádza z Anglicka. Pre účely záhradnej železnice sú vhodnejšie väčšie mierky 1:24 až 1:4. Podrobnejší prehľad mierok uvádza norma [http://www.miba.de/morop/nem010-d.pdf NEM010] zohľadňujúca aj úzkorozchodné varianty.

 

==Trať==

Profil a tvar modelovanej trate úzko súvisí s tým, ako verne sa pokúšame priblížiť skutočnosti a čo od modelu krajiny očakávame - či chceme jazdiť po dráhe alebo sa len kochať perfektnou scénou vo vitríne. Historický vývoj dráh na jazdenie tu prešiel od "hračkárskeho" oválu cez viac či menej komplikované "vlakodromy" (trošku hanlivé označenie pre koľajiská, na ktorých sa križujú a kľukatia trate spôsobom veľmi vzdialeným od reality) až po veľké koľajiská s plochou desiatky metrov štvorcových, ktoré sa snažia napodobniť reálnejšiu krajinu. Tieto veľké koľajiská sú buď pevne zabudované a slúžia na popularizáciu železničného modelárstva a podporu predaja (niečo ako [http://www.kralovstvi-zeleznic.cz/popis-expozice.html tu] alebo [http://www.modellbahnwelt-oberhausen.de/Gleisplan_MWO.pdf tu], alebo sa skladajú z rozoberateľných úsekov krajiny. Tento druhý prípad sa nazýva [http://www.patrick.thwoditsch.de/zuidbroek2010/ modulové koľajisko]. Scéna do vitríny je dioráma a zachytáva obvykle len malý úsek reálneho sveta železníc. [http://www.railnet.sk/storage/200707222151_image002.jpg Dioráma] je vhodná aj na odskúšanie modelovacích techník pred ich použitím na väčšej ploche.

 

==Pohon==

Pohon vláčikov zabezpečujú elektrické motorčeky v modeloch lokomotív. Existujú dva základné typy napájania. Historicky starším spôsobom je napájania analógové, kedy sa do koľajníc privádza napätie a reguláciou jeho veľkosti sa ovláda rýchlosť vlaku. To ale neumožňuje jednoduchým spôsobom prevádzku dvoch vlakov na jednej koľajnici, museli sa budovať izolované úseky a celkovo to veľmi komplikovalo káblovanie a ovládanie, predovšetkým v staniciach s väčším množstvom koľají. Nedávna doba priniesla digitalizáciu aj do tejto oblasti. Digitalizovaný systém ([http://en.wikipedia.org/wiki/Digital_Command_Control DCC]) má v koľajniciach permanentné napájanie, v ktorom sú zakódované inštrukcie pre jednotlivé lokomotívy. Každá lokomotíva má svoj ovládač a týmto spôsobom je možné docieliť úplnu nezávislosť ovládania a teda aj pohybu jednotlivých lokomotív. Navyše tieto inštrukcie umožňujú rozsvecovať a zhasínať reflektory, prípadne ovládať aj zvuky lokomotívy, ak je vybavená zvukovým dekodérom. Významnou výhodou digitálneho ovládania je aj jednoduchosť v káblovaní - zapojenie analógovej stanice musí byť šité na mieru a jej majiteľ ju musí dokázať udržiavať, čím narastajú požiadavky na jeho elektrotechnickú kvalifikáciu.

 

==Predstavy a realita==

Myšlienka na stavbu vlastného koľajiska je prirodzená reakcia po zhliadnutí výstavy alebo niektorej z mnohých železničnomodelárskych stránok na webe. Stavba koľajiska je však zložitý projekt. Úplne na začiatku je preto potrebné stanoviť si očakávania a kriticky si zhodnotiť svoje možnosti - časové, finančné, priestorové i vlastnú zručnosť a skúsenosť. Je totiž vhodnejšie postupovať v malých celkoch - skôr mám k dispozícii výsledok, na základe skúseností viem ďalší krok vylepšiť, v prípade neúspechu na malom celku je aj demotivácia malá a nezničil som príliš veľa materiálu.