Po vojne Stalin povolal Chruščova späť do Moskvy, aby vyvážil rastúci vplyv [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Georgija Malenkova]]. Chruščov tam v tomto období prišiel s myšlienkou revolučnej premeny vidieka – výstavbou „agrokomplexov“, akýchsi vidieckych továrenských sídiel. Týmito myšlienkami si však vyslúžil len kritiku. Po Stalinovej smrti v marci 1953 inicioval odstránenie [[Lavrentij Pavlovič Berija|Lavrentija Beriju]], šéfa [[NKVD]], ktorý po StalinovejStalinoy smrtizmenil nadobudolrétoriku veľkúa moc.hovoril Najvyššímďalej predstaviteľomlen ZSSRo sa„chybách“ stalStalina. všakNapriek ažnesporným potom,zásluhám čoo sazmiernenie mutotalitného podarilorežimu odstaviťv predseduSovietskom radyzväze ministrovuvažoval [[GeorgijChruščov Maximilianovičvždy Malenkov|Malenkova]],v dva roky podimenziách [[Josif Stalinmarxizmus-leninizmus|Stalinovejmarxisticko-leninskej]] smrtiideológie. MalenkovovoPevne odstránenie boloveril v určitejkonečné víťazstvo komunizmu a forme„socialistické revolučnévymoženosti“, pretožečo bolho prvýprivádzalo sovietskyk vysokývýrokom politik,typu ktorého„My stratavás vysokých(Západ) funkciipochováme“ automatickya neznamenalapodpore ajľavicových povstalcov po celom svete. Za jeho smrťéry vznikla takzvaná [[kubánska kríza]] a bol vybudovaný [[berlínsky múr]].
Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na [[XX. zjazd komunistickej strany ZSSR|XX. zjazde strany]] predniesol (tajný) prejav „O kulte osobnosti a jeho následkoch“, v ktorom kritizoval Stalinove zločiny. Pokračoval v prepúšťaní nevinne odsúdených z [[gulag]]ov, sovietskej sústavy pracovných táborov. Tento proces začali po Stalinovej smrti Berija aj Malenkov. Neskôr po XX. zjazde pre vlnu nepokoja ktorá vládla po zverejnení informácii o Stalinových zločinoch spolu s ostatnými vysokými predstaviteľmi strany zmenil rétoriku a hovoril ďalej len o „chybách“ Stalina. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách [[marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninskej]] ideológie. Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás (Západ) pochováme“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Za jeho éry vznikla takzvaná [[kubánska kríza]] a bol vybudovaný [[berlínsky múr]].
