Šápúr II.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Maros (diskusia | príspevky)
-obr
Bubamara (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 20:
Konstantius a Šápúr spolu spočiatku vyjednávali o mieri, rozhovory však uviazli na mŕtvom bode a hneď nato boli obnovené bojové operácie. Roku [[359]] pritiahol perzský kráľ k pevnosti Amida, o ktorú sa zápasilo už v štyridsiatych rokoch, a po oblehaní trvajúcom sedemdesiattri dní sa mu ju podarilo dobyť. Následne padla Singara a ďalšie rímske kastely na pomedzí, avšak Konštantín sa šikovne vyhýbal rozhodujúcemu stretnutiu – to nakoniec Šápúra prinútilo ofenzívu zastaviť (zrejme ho ovplyvnili aj nepriaznivé veštby).
 
V roku [[363]] vpadol Konstantiov nástupca [[Julianus Apostata]] so silným vojskom do Mezopotámie a prenikol až k hradbám sásánovského hlavného mesta [[KtésifónKtésifon]]tuu, ležiaceho južne od dnešného [[Bagdad]]u. Tentokrát sa rozhodujúcemu stretnutiu vyhýbal Šápúr a Rimania tak udreli do prázdna. Julianus musel čoskoro začať spiatočný pochod, počas ktorého bol v bezvýznamnej šarvátke zabitý. Jeho nástupca [[Jovianus]] nevidel inú možnosť ako s Peržanmi uzavrieť mier, inak hrozilo, že sa zapletie do pozičných bojov na cudzom území. Mierová zmluva bola pre Šápúra veľmi výhodná – Rimania mu museli odstúpiť všetky dŕžavy, ktoré kedysi dobyl Diocletianus, a zaviazať sa, že nebudú podporovať Arméniu. Porážka kráľa Narséa bola v perzských očiach odčinená.
 
== Arménske záležitosti ==