|
Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú [[Meď|medené]] [[Ruda|rudy]], ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská [[chromit]]u, [[Nikel|niklových]] a [[kobalt]]ových rúd, [[bauxit]]u (Turgajská plošina), [[Zlato|zlata]], [[Železo|železa]] (Kustanajská oblasť) a [[mangán]]u (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov [[Mangyšlak]] (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: [[Aralské jazero|Aralské]], [[Balchašské jazero|Balchašské]], [[Alakoľ]] Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.
== História ==
[[Súbor:Ancient Taraz Kazakhstan.jpg|vľavo|náhľad|Mesto [[Taraz]] v stredoveku]]
Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. [[1723]] porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľné pripojili k Rusku. Do polovice 19. stor. sa pod Ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke [[Jaik]] (teraz [[Ural (rieka)|Ural]]). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku [[kozáci]], ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny [[Alma-Ata]]. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života.
Až do revolúcie roku [[1917]] bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila [[meď]] a [[zlato]]. Počas [[Ruská občianska vojna|revolúcie]] sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca [[1920]]. Už [[20. august]]a toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia [[celina|celiny]], ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej [[Pôda|pôdy]] odviata [[vietor|vetrom]]. Po vyhlásení nezávislosti roku [[1991]] utieklo z krajiny mnoho obyvateľov Ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je [[Nursultan Nazarbajev|Nursultan A. Nazarbajev]], ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený [[1. december|1. decembra]] [[1991]]. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku [[2007]], na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana [[Nur Otan]] s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia [[OBSE]] voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň.
== Obyvateľstvo ==
|
