Kazachstan: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 345 bajtov ,  pred 9 rokmi
chýba zhrnutie úprav
 
Patrí k najrozsiahlejším štátom na svete a je územne najväčším vnútrozemským štátom, ale väčšina územia je veľmi riedko osídlená. Hlavným mestom je od roku 1997 [[Astana]].
 
== Prírodné podmienky ==
Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete. 2. najväčšia krajina bývalého [[ZSSR]]. Rozkladá sa medzi Altajom a [[Volga|Volgou]] a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera [[Kaspická nížina]]. Nevysoký a veľmi rozrušený [[masív Mudžogary]] a [[plošina Usťurt]] ju oddeľujú od [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami [[Kyzylkum]], [[Veľké Barsuki|Veľké]] a [[Malé Barsuki]], Priaralský [[Karakum]] a [[Mujunkum]]. Centrálnu časť krajiny vypĺňa [[Kazašská plošina]], ku ktorej sa pripája [[Turgajská plošina]] a na severe okraje [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty [[Ťanšan]]u. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: [[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]] a [[Altaj]], oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je ''[[Chan-Tengri]]'' v Ťan-šane, vysoký 6995 m.
 
Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú [[Meď|medené]] [[Ruda|rudy]], ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská [[chromit]]u, [[Nikel|niklových]] a [[kobalt]]ových rúd, [[bauxit]]u (Turgajská plošina), [[Zlato|zlata]], [[Železo|železa]] (Kustanajská oblasť) a [[mangán]]u (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov [[Mangyšlak]] (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: [[Aralské jazero|Aralské]], [[Balchašské jazero|Balchašské]], [[Alakoľ]] Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.
 
== Iné projekty ==
Anonymný používateľ