Pavol Spišák: Rozdiel medzi revíziami

== Väzenie ==

25. apríla 1950 bol Pavol Spišák zvolený za pravoslávneho biskupa, čo odmietol, za čo bol mučený a väznený. Počas tzv. „akcie P“ zostal verný gréckokatolíckej Cirkvi, nepodpísal prestup na pravoslávie a s tým spojené výhody, no farnosť nechcel opustiť. V noci z 15. na 16. augusta ho násilne odvliekli do [[Podolínec|Podolínca]]. Potom bol väznený asi po dva týždne v [[Poprad]]e a v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Počas vyšetrovania bol vystavený fyzickému a psychickému týraniu. Napokon bol deportovaný do sústreďovacieho [[kláštor]]a františkánov v [[Hlohovec|Hlohovci]]. V novembri 1951 putoval do vyhnanstva do [[Osek pri Duchcove|Oseku pri Duchcove]]. Tam sa mu otvorili rany z mučenia na obidvoch nohách a dostal sa preto do nemocnice v Prahe, kde sa liečil niekoľko mesiacov. Odtiaľ ušiel do Bratislavy, kde sa pol roka skrýval u svojho priateľa. V roku 1953 sa vrátil do rodného Telgártu. Pred rokom 1968 bol znovu vyšetrovaný preto, že tajne sobášil. Počas obrodného procesu v roku 1968 začal opäť slúžiť sv. liturgiu v Telgárte. V roku 1969, počas púte slovenských gréckokatolíkov v Ríme, bol tlmočníkom u pápeža [[Pavol VI.|Pavla VI]]. Gréckokatolícki i rímskokatolícki veriaci ho poznali ako mimoriadne vzdelaného kňaza. Apoštolský administrátor Mons. Ján Hirka ho pri príležitosti sedemdesiatych narodenín vymenoval za titulárneho kanonika.

 

[[Kategória:Narodenia v 1901]]