Termická stavová rovnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: cs:Stavová rovnice |
d kozmetika |
||
Riadok 1:
'''Stavová rovnica''' je jednou zo základných rovníc [[termodynamika|termodynamiky]] a popisuje ako navzájom súvisia jednotlivé [[stavová veličina|stavové veličiny]]. To je užitočné, lebo nám umožňuje pre danú zmenu jednej zo stavových veličín (napríklad zväčšenie
Najznámejšou je stavová rovnica ideálneho plynu. Má tvar:
:<math> pV = NkT \,</math>
kde
kde <math>p</math> je [[tlak]] plynu, <math>V</math> je jeho [[objem]], <math>N</math> je celkový počet jeho častíc, <math>k</math> je Boltzmannova konštanta (má hodnotu <math>1,38\cdot10^{-23}\mathrm{J/K}</math>), <math>T</math> je [[teplota]] plynu. Stavová rovnica sa odvádza pomocou kinetickej teórie plynov. Najdôležitejšie je si uvedomiť, že tlak plynu je daný odrazmi jeho [[molekula|molekúl]] od stien nádoby a hľadať rýchlosti, ktorými sa tieto molekuly pohybujú (a odrážajú). Celé odvodenie je však pomerne komplikované.▼
:<math>p</math> – je [[tlak]] plynu
:<math>V</math> – je jeho [[objem]]
:<math>N</math> – je celkový počet jeho častíc
:<math>k</math> – je [[Boltzmannova konštanta]] (má hodnotu <math>1,38\cdot10^{-23}\mathrm{J/K}</math>)
:<math>T</math> – je [[teplota]] plynu.
▲
Stavová rovnica ideálneho plynu sa niekedy zapisuje v trochu inom tvare, kedy je počet častíc <math> N \,</math> nahradený ich [[mólové množstvo|mólovým množstvom]] <math> n \,</math>. Rovnica má potom tvar:
:<math> pV = nRT \,</math>
Konštanta <math> R \,</math> sa nazýva [[univerzálna plynová konštanta]] a má hodnotu približne 8,31 J/molK.▼
▲Konštanta <math>R</math> sa nazýva [[univerzálna plynová konštanta]] a má hodnotu približne 8,31 J/molK.
=== Plyny, ktoré nie sú ideálne ===
Ideálny plyn je iba naša zjednodušujúca predstava plynu, ktorého [[molekula|molekuly]] na seba navzájom nepôsobia žiadnymi
V krajných situáciách (napr. pri veľmi vysokých hustotách plynu) však priblíženie ideálneho plynu nestačí. Vtedy sa často používa tzv. Van der Waalsova stavová rovnica. Táto má pre jeden mól plynu tvar▼
▲V krajných situáciách (napr. pri veľmi vysokých [[hustota|hustotách]] plynu) však priblíženie ideálneho plynu nestačí. Vtedy sa často používa tzv. '''Van der Waalsova stavová rovnica'''. Táto má pre jeden mól plynu tvar:
:<math> \big(p+a/V^2\big)\big(V-b\big)=RT
Konštanty <math> a, b, R \,</math> sa určujú experimentálne a sú iné pre každý plyn. Dodatočný člen v zátvorke s tlakom vyjadruje to, že molekuly na seba pôsobia nejakou silou a dodatočný člen v zátvorke s objemom vyjadruje to, že molekuly samotné zaberajú nejaký objem, ktorý je potrebné od objemu nádoby odčítať.▼
▲Konštanty <math>a,b,R</math> sa určujú experimentálne a sú iné pre každý plyn. Dodatočný člen v zátvorke s tlakom vyjadruje to, že molekuly na seba pôsobia nejakou silou a dodatočný člen v zátvorke s objemom vyjadruje to, že molekuly samotné zaberajú nejaký objem, ktorý je potrebné od objemu nádoby odčítať.
[[Kategória:Termodynamika]]
|