Xq28: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Xq28''' je chromozómový zväzok a nosič genetickej informácie (marker) nachádzajúci sa na špičke [[chromozóm X|chromozómu X]], a ktorý je predmetom výskumu približne od roku 1980. Zväzok pozostáva z troch oddelených celkov, celkovo obsahuje približne 8 Mb genetických informácií. Xq28 obsahuje 12 [[gén]]ov skupiny antigénov príbuzných s melanómom ([[MAGE]]), z ktorých gén MAGEA11 bol identifikovaný ako spoločný regulátor recepcie [[androgén]]u. Zdvojovanie určitých génov v rámci zväzku Xq28, konkrétne MECP2 a IRAK1, vykazujú spojitosť s fenotypmi, akými sú [[úzkosť]] a [[autizmus]].
 
Zväzok sa dostal do povedomia verejnosti v roku 1993, kedy neskôr spochybnený výskum [[Dean Hamer|Deana Hamera]] a ďalších naznačoval údajnú spojitosť medzi zväzkom Xq28 a mužskou [[Homosexualita|homosexualitou]].
 
== Výskum z roku 1993 ==
Hamerov výskum z roku 1993 prebiehal na vzorke 114 rodín talianskych homosexuálnych mužov, pričom sa preukázal nárast výskytu homosexuality medzi strýkami a bratrancami z matkinej strany, nie však medzi príbuznými zo strany otca. Na vzorke 40 rodín, v ktorých sa nachádzali dvaja homosexuálne orientovaní bratia, sa skúmala genetická previazanosť. V približne 64% prípadov sa našla súvislosť so zväzkom Xq28 a ďalšími mikrosatelitnými markermi. V roku 1995 prebehol podobný výskum pod vedením rovnakého týmutímu vedcov, opäť na talianskych rodinách, ktorý potvrdil predošlé zistenia, avšak nedokázal nájsť súvislosť so zväzkom Xq28 a homosexuálne orientovanými ženami.
 
== Výskum z roku 1999 ==
Výskum z roku 1999 spochybnil predošlé zistenia. TýmTím vedcov pod vedením George Ricea skúmal vzorku pozostávajúcu z 52 dvojíc pokrvných homosexuálnych bratov a nenašiel žiadnu významnú spojitosť v [[alela|alelách]] (dedičné základy znaku) a [[haplotyp]]och (dedičná kombinácia alel na jednom [[chromozóm]]e) a dospeli k záveru, že gén mužskej homosexuality súvisiaci s chromozómom X neexistuje.
Po uverejnení výsledkov výskumu v americkom vedeckom časopise [[Science]] Hamer aj naďalej trval na svojich pôvodných výsledkoch.