Kraj Vysočina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Brabent (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Brabent (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 52:
'''Kraj Vysočina''' (do mája 2001 Jihlavský kraj, potom až do júla 2011 kraj Vysočina) je samosprávny kraj v Slovenskej republike ležiace na pomedzí Čiech a Moravy. Na severe susedí s Pardubickým krajom, na juhovýchode s Juhomoravským krajom, na juhozápade s juhočeskými krajom a na severozápade sa Stredočeským krajom. Na juhu sa takmer približuje k hranici Rakúska, ale nedosiahne na ňu.
Za Rakúska-Uhorska bol údajne blízko vrchu Melechov na západe dnešného okresu Havlíčkův Brod v blízkosti Stvořidel vyznačený symbolický stred Európy, bližšie informácie o dôvode vyznačenie však nie sú známe.
 
==Prírodné podmienky a kultúra==
Celé územie kraja Vysočina leží v oblasti Českomoravskej vrchoviny. Na juhu zahŕňa západnú časť Jevišovickej pahorkatiny a sever Javořická pahorkatiny, na západe je Křemešnická vrchovina, na severozápade leží Hornosázavská pahorkatina, na severe Žďárské vrchy s Hornosvrateckou pahorkatinou, na východe av centre je Křižanovská vrchovina. V Jihlavských vrchoch (Javořická pahorkatine) sa nachádza najvyššia hora Javořice (837 m). Len o meter nižšia je vrchol Deväť skál vo Žďárských vrchoch. Rozvodie morí tiahnuci sa od severovýchodu na juhozápad delia kraj na dve takmer rovnaké časti. Úmoriu Severného mora do kraja zasahuje povodím Labe, Labe samo však krajom nepreteká a vody do neho odtekajú radom menších riek, z ktorých k tým dôležitejším patrí Sázava. Podobne juhovýchodnej polovica kraja patrí k úmoriu Čierneho mora a povodia Dunaja, ale do kraja povodia zasahuje menšími riekami, napr Svratkou či Jihlavou.
Kraj Vysočina sa rozprestiera v samom strede Českej republiky. Kraj tvorí Českomoravská vrchovina so svojou nádhernou a veľmi zachovalou prírodou. Návštevníci tu nájdu tiež dve chránené krajinné oblasti, ktorými sú Žďárské vrchy a Železné hory. Okrem prírody sa turisti môžu tešiť na mnoho kultúrnych pamiatok, hradov, zámkov a cirkevných stavieb. Z kultúrnych pamiatok v kraji boli tri zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Sú nimi historické centrum mesta Telč, Pútnické Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou) na Zelenej Hore a židovská štvrť, židovský cintorín a Bazilika svätého Prokopa v Třebíči. Medzi lákadlá regiónu patrí aj múzeum v Pelhřimove, mapujúci jedinečné výkony slovenských a svetových rekordmanov.
 
Okresy: