Protohviezda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: es:Protoestrella |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Image:Protostar Herbig-Haro 46 47.jpg|thumb|300px|Fotografia objektu Herbig-Haro 46/47 získaná [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad|Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom]] v oblasti spektra blízkeho [[infračervené žiarenie|infračervenému žiareniu]]. Podarilo sa tak nahliadnuť pod [[tmavá hmlovina|tmavú hmlovinu]], ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje]]
'''Protohviezda''' alebo '''prahviezda''' je obdobie vývoja [[hviezda|hviezdy]] po tom, ako oblaky [[vodík]]a a [[hélium|hélia]] začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla [[hlavná postupnosť|hlavnú postupnosť]].
Protohviezda vzniká z globuly, malej, tmavej, približne guľatej [[hmlovina|hmloviny]] [[gravitačná kontrakcia|gravitačnou kontrakciou]]. Vďaka gravitačnej kontrakcii sa globula zmršťuje a zahrieva. Jej gravitačná energia sa mení na [[elektromagnetické žiarenie]], ktoré však predstavuje len zlomok žiarenia uvoľňovaného neskôr [[termojadrová reakcia|termojadrovými reakciami]]. Ide predovšetkým o málo energetické [[rádiové žiarenie|rádiové]] a [[infračervené žiarenie]]. [[Teplota]] v stredovekj oblasti postupne narastá od 10 [[kelvin]]ov, ktoré mala v štádiu globule až po niekoľko miliónov kelvinov. Spolu s teplotou narastá v strede protohviezdy aj [[tlak]]. Počas svojho vývoja sa protohviezda posúva po [[Hertzsprungov-Russelov diagram|Hertzsprungovom - Russelovom diagrame]] zhora nadol po tzv. [[Hayashiho stopa|Hayashiho stope]]. Okolo protohviezdy sa niekedy môže utvoriť [[protoplanetárny disk]], z ktorého môžu vzniknúť [[planéta|planéty]]. Gravitačná kontrakcia sa zastavuje, akonáhle sa v jadre protohviezdy zapália termojadrové reakcie.
Protohviezdam o hmotnosti [[Slnko|Slnka]] obyčajne trvá 10 miliónov rokov, kým sa z nich vyvinú hviezdy hlavnej postupnosti. Protohviezdam o hmotnosti 15 hmotností Slnka to trvá kratšie, okolo 100 000 rokov.
[[Kategória:Vývoj hviezd]]
| |||