Paul Verlaine: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d dnv/dúv
Bez shrnutí editace
Riadok 10:
'''Paul Verlaine''' (* [[30. marec]] [[1844]], [[Metz]] – † [[8. január]] [[1896]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] básnik, predstaviteľ [[symbolizmus|symbolizmu]].
 
Narodil sa v MetzMetzi. Študoval v [[Paríž]]i, neskôr sa stal úradníkom na radnici.
 
Svoju prvú zbierku ''Saturnské básne'' napísal v období, ktoré sám označuje ako kritické, a v ktorom v sebe po prvýkrát objavil básnika. Prejavuje sa v nich typická citovosť. Uplatnili sa v nej poetické postupy [[parnasizmus|parnasizmu]] i vplyv [[Charles Baudelaire|Charlesa Baudelaira]]. No práve v nej sa po prvý raz v sústredenej podobe objavujú básne vyvolávajúce zvukovú predstavu („melodické piesne“). Ide o jemné zvukové i vizuálne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z poznávania krajiny a obdivu k nej. Popri lyrických, krajinomalebných polohách sa tu uplatnili aj motívy lásky, smútku, túžby.
Riadok 18:
V roku [[1870]] sa oženil s Matilde Mautéovou a venoval jej ľúbostné básne ''Dobrá pieseň''. Po [[Parížska komúna|komúne]] 1871 sa spriatelil s [[Arthur Rimbaud|Arthurom Rimbaudom]]. Ich priateľský vzťah postupne prerástol až do intímneho, sprevádzaného búrlivými scénami a žiarlivými výstupmi.
 
V roku [[1872]] sa rozvádza zoso svojou manželkou, ako jeden z bodov žiadosti o rozvod uviedla, že jej chcel Verlaine zapáliť vlasy a surovo ju udrel do tváre. V [[Brusel]]i na Rimbauda Verlaine po jednej z častých hádok opitý vystrelil, trafil ho do ruky, za čo ho odsúdili na dva roky väzenia.
 
Vrcholom jeho tvorby a zároveň jeho najmelodickejším dielom je zbierka ''Romance bez slov''. Táto zbierka znamená zásadný obrat k novým básnickým prostriedkom [[subjektívna lyrika|subjektívnej lyriky]]. Zbierka zahrňuje viac ako 20 básní rozdelených do štyroch oddielov:
Riadok 27:
Verlaine narozdiel od parnasistického kultu formy uplatňoval citovú bezprostrednosť a využitie hudobných prostriedkov verša, čím výrazne zasiahol do metrického a rýmového systému (asonancie).
 
Potom, ako učil [[francúzština|francúzštinu]] v [[Anglicko|Anglicku]] a na katolíckom kolégiu v Paríži sa pokúšal o vedenie farmy. Skrachoval a po roku [[1883]] upadol do takej biedy, že takmer umrel hladom. Jeho podlomenému zdraviu vôbec neprospieval alkohol, ktorý tak často pil a doslova žobrácke ubytovanie – malá izbička v [[Latinská štvrť|Latinskej štvrti]]. Posledný raz vydýcholZomrel [[8. január]]a [[1896]] v Paríži, pochovaný je na cintoríne ''Batignolles''.
 
Povedal: ''Opíjam sa, aby som si zachoval povesť''.