Francúzska národná knižnica: Rozdiel medzi revíziami

odstránenie hodnotiacich a opakujúcich sa viet
(odstránenie hodnotiacich a opakujúcich sa viet)
[[Súbor:Paris-bibliotheque-mitterrand-passerelleSdB.jpg|thumb|upright=1.2|Pohľad na knižnicu z Passerelle Simone-de-Beauvoir]]
'''Bibliothèque nationale de France''' alebo(v preklade '''Francúzska národná knižnica''') je národná knižnica v [[Paríž]]i. Nachádza sa vo východnej časti Paríža na brehu [[Seina|Seiny]]. Autorom plánov budovy je architekt [[Dominique Perrault]].
 
== Návrh ==
'''Bibliothèque nationale de France''' alebo '''Francúzska národná knižnica''' je národná knižnica v [[Paríž]]i. Autorom plánov budovy je architekt [[Dominique Perrault]].
Je[[14. tojúl]]a projekt[[1988]] ktorýfrancúzsky bolprezident podporovaný[[François francúzskymMitterrand]] prezidentomoznámil zámer postaviť najmodernejšiu svetovú knižnicu v [[FrançoisParíž]]i Mitterrand|Francoisomako projekt [[grand projet de Mietterrandoml'Etat]]. Tento projekt predstavujepredstavoval výstavbu moderných monumentov (prevažne architektonických) symbolizujúcich hlavnú úlohu Francúzska na poli umenia, politiky a svetovej ekonomiky na konci dvadsiateho storočia.
 
Začiatkom roku [[1989]], bolo 244 svetovo známych architektov[[architekt]]ov pozvaných do súťaže o národnú knižnicu. Výbor "''Association pour la Bibliothèque de France"'' vybral dvadsať návrhov z ktorých iba štyri boli predložené prezidentovi Mitterandovi na posúdenie. Boli to projekty prezentované [[Dominique Perrault|Dominiqom Perraultom]], [[Jan Kaplický|Janom Kaplickým]], [[James Stirling|Jamesom Stirlingom]] a [[Philip Chaix|Philipom Chaixom]]. Nakoniec poradcovia jednomyseľne vybrali návrh francúzskeho architekta Perraulta. V tej dobe mal iba 36 rokov a projekt národnej knižnice mu zaručil vzostup do siene slávy.
[[14. júl]]a [[1988]] francúzsky prezident Mitterand oznámil svoj zámer postaviť najmodernejšiu svetovú knižnicu v Paríži ako projekt [[grand projet de l'Etat]].
 
== Stavba ==
Je to projekt ktorý bol podporovaný francúzskym prezidentom [[François Mitterrand|Francoisom Mietterrandom]]. Tento projekt predstavuje výstavbu moderných monumentov (prevažne architektonických) symbolizujúcich hlavnú úlohu Francúzska na poli umenia, politiky a svetovej ekonomiky na konci dvadsiateho storočia.
Projekt zahŕňa štyri, sto metrov vysoké veže tvarované do písmena L stojace jedna oproti druhej ako obrovské otvorené knihy, predstavujúce hory múdrosti nedosiahnuteľného vedenia. Centrálny priestor v tvare obrovského štvorca zaberajúci plochu tak veľkú ako námestie "[[Place de la Concorde]]" je definovaný práve týmito štyrmi hmotami veží. Sklenený obal veží obsahuje slnečné filtre ktoré lámu svetlo skrz kryštálové hranoly tak, že odraz svetla je znásobený a tiene minimalizované. V noci sú štyri veže obklopené svetelnými prstencami vychádzajúcimi z vnútra a vrcholiacimi na vrchu každej z veží, pripomínajúc majáky. Výsledok vytvára čarovný efekt tak ako sa svetlo rozplýva na centrálnom štvorci pod vežami a oni samotné sa odrážajú na vodnej hladine rieky Seina. Naprieč centrálnym nádvorím prechádza obrovská záhrada ktorej dominuje atmosféra ticha a pokoja, poskytujúc návštevníkom pocit zastavenia času. Vnútri budovy jedna miestnosť nasleduje druhú ako séria javísk každá jedna so svojou vlastnou silnou identitou, zanechávajúc hlboký dojem v mysli každého z návštevníkov.
 
Okrem verejnej čitárne bohato dimenzovanej pre viac ako 16 000 sedadiel sa v knižnici nachádza aj vyhradená vedecká čitáreň ktorá disponuje s viac ako 2000 sedadlami. Zo strany rieky vedie do budovy obrovské schodisko podobné tomu na „Le Grande Arche“. Už prvé kroky vedúce po tomto schodisku na strechu obrovskej podnože s ktorej vyrastajú štyri 25 poschodové veže odhaľuje prvé z mnohých prijemných prekvapení. Jeho materiál ktorý z diaľky pôsobí tak jednoliato a chladno je v skutočnosti drevo. Budova ktorej primárnym konštrukčným materiálom je sklo a oceľ sa vrie do pamäti hlavne vďaka použitiu drahého dreva a prepychového červeného koberca. Okraj obrovskej podnože je lemovaný nízkou ohradou tvorenou uzatvorenými kovovými kvadrami a hliníkovými rámami pokrytými ťahavými rastlinami. Toto sú konštrukcie ktoré vyznačujú pomyselnú hranicu prechod medzi uponáhľaným životom v meste a pokojom vnútri areálu. Zároveň poskytujú ochranu pred vetrom. [[Drevo|Drevená]] dlažba podnože a drevené clony chrániace knihy vnútri štyroch veži poskytujú štruktúru a mierku tomu, čo by inak bolo chladným a odpudivým tvarom architektúry. (Aj napriek tomu že použitie týchto drevených tienidiel prináša otázku pôvodnej idei uloženia kníh vo vežiach z transparentného skla.) Červený koberec, drevo a oceľ materiáli použité v interiéri sú kombinované v množstve variácii tak, že poskytujú prepojenie a zároveň individualitu veľkého počtu čitární zoradených dookola obrovskej záhrady uprostred.
== Z histórie==
Začiatkom roku [[1989]], bolo 244 svetovo známych architektov pozvaných do súťaže o národnú knižnicu. Výbor "Association pour la Bibliothèque de France" vybral dvadsať návrhov z ktorých iba štyri boli predložené prezidentovi Mitterandovi na posúdenie. Boli to projekty prezentované [[Dominique Perrault|Dominiqom Perraultom]], [[Jan Kaplický|Janom Kaplickým]], [[James Stirling|Jamesom Stirlingom]] a [[Philip Chaix|Philipom Chaixom]].
 
Mesto a kopce v pozadí vytvárajú akúsi prirodzenú kulisu. Veľká rozloha priľahlých plôch kontrastuje s malým fragmentom mozaiky v pozadí. Veže zasadené do prázdnej ulice “Rue Jardin” akoby vytvárali rám obrovskej opony za ktorou sa pohľad môže kedykoľvek zmeniť.
Nakoniec poradcovia jednomyseľne vybrali návrh francúzskeho architekta Perraulta. V tej dobe mal iba 36 rokov a projekt národnej knižnice mu zaručil vzostup do siene slávy.
 
== Kritika ==
Prezident republiky sa stretol s architektom niekoľko krát aby zistil ako projekt pokračuje a taktiež osobne navštívil stavenisko aby sa presvedčil o postupe stavebných prác. Jeho hlavným zámerom bolo aby stavba bola dokončená na čas a otvorená [[30. marec|30. marca]], niekoľko týždňov pred tým ako bolo plánované. A tak Francúzska národná knižnica vošla do histórie ako symbolický monument Mitterandového prezidentovania. Architektonický komplex vyrástol na východnej časti Paríža na brehu [[Seina|Seiny]]. Jej strohý impozantný vzhľad perfektné pasuje do okolia. Vo svojej práci Perrault dosiahol najčistejšieho vyjadrenia modernej architektúry. Každý kto sa zástavy a obzrie si tento komplex je ohromený jednoduchosťou konštrukcie. Je úplne jasné, že stavba je perfektne zasadená do svojho prírodného prostredia tak, že to vyzerá akoby hmota budovy klesala do pôdy hľadajúc pokoj a ticho.
Okrem chváli sa na stavbu vzniesla aj vlna kritiky. Výstavba knižnice trvala takmer 10 rokov, napriek tomu sa bezprostredne po jej otvorení v roku [[1998]] začalo s opätovnou prestavbou a rekonštrukciou. Autori projektu sa nevyhli myšlienke monumentalizmu, ktorý bol v určitom období spojený s výstavbou knižníc. Naopak, podcenilo sa kritérium funkčnosti. Výsledkom sú na jednej strane zbytočne veľké „prechodové“ priestory a na strane druhej malé študovne bez okien, knihy uložené príliš nízko alebo príliš vysoko.
 
Okrem chváli sa na stavbu vzniesla aj vlna kritiky. Výstavba knižnice trvala takmer 10 rokov, napriek tomu sa bezprostredne po jej otvorení v roku [[1998]] začalo s opätovnou prestavbou a rekonštrukciou. Autori projektu sa nevyhli myšlienke monumentalizmu, ktorý bol v určitom období spojený s výstavbou knižníc. Naopak, podcenilo sa kritérium funkčnosti. Výsledkom sú na jednej strane zbytočne veľké „prechodové“ priestory a na strane druhej malé študovne bez okien, knihy uložené príliš nízko alebo príliš vysoko. Automatický dopravný systém, ktorý je nezávislý od počítačovej siete a zabezpečuje prístup dokumentov z pomerne vzdialených štyroch veží k čitateľom v študovniach a čitárňach, je nie zriedkavočasto mimo prevádzky kvôli častým poruchám. Neekonomické bolo rozhodnutie o dvoch vstupoch do budovy, ktoré zdvojnásobilo náklady na personál. Veľké vzdialenosti medzi kanceláriami zamestnancov a priestormi pre čitateľov vyvolávali pocity frustrácie a osamelosti, dosť znásobené už aj tak informačnými technológiami – výsledkom bol takmer mesačný štrajk zamestnancov knižnice. Napriek štedro dimenzovanej kapacite knižnice so 16 645 miestami v čitárňach a 2000 miestami vo vedeckých študovniach sa dnes „Bibliotheque nationale de France“ (BNF) nepovažuje za vydarenú stavbu.
== O projekte ==
Projekt zahŕňa štyri, sto metrov vysoké veže tvarované do písmena L stojace jedna oproti druhej ako obrovské otvorené knihy, predstavujúce hory múdrosti nedosiahnuteľného vedenia. Centrálny priestor v tvare obrovského štvorca zaberajúci plochu tak veľkú ako námestie "[[Place de la Concorde]]" je definovaný práve týmito štyrmi hmotami veží. Sklenený obal veží obsahuje slnečné filtre ktoré lámu svetlo skrz kryštálové hranoly tak, že odraz svetla je znásobený a tiene minimalizované. V noci sú štyri veže obklopené svetelnými prstencami vychádzajúcimi z vnútra a vrcholiacimi na vrchu každej z veží, pripomínajúc majáky. Výsledok vytvára čarovný efekt tak ako sa svetlo rozplýva na centrálnom štvorci pod vežami a oni samotné sa odrážajú na vodnej hladine rieky Seina. Naprieč centrálnym nádvorím prechádza obrovská záhrada ktorej dominuje atmosféra ticha a pokoja, poskytujúc návštevníkom pocit zastavenia času. Vnútri budovy jedna miestnosť nasleduje druhú ako séria javísk každá jedna so svojou vlastnou silnou identitou, zanechávajúc hlboký dojem v mysli každého z návštevníkov.
 
Okrem verejnej čitárne bohato dimenzovanej pre viac ako 16 000 sedadiel sa v knižnici nachádza aj vyhradená vedecká čitáreň ktorá disponuje s viac ako 2000 sedadlami. Tieto počty sami o sebe napovedajú o monumentálnosti tejto stavby. Prvý dojem pozorovateľa vytvára pocit ako by bol odtrhnutý od zvyšku mesta. Vzhľadom na jeho obrovskú nadľudskú mierku je tento projekt mimoriadne zaujímavý aj vďaka pozornosti ktorá sa venovala malým detailom. Výsledkom je klamne obyčajná budova ktorá je v skutočnosti úplne výnimočná.
Zo strany rieky vedie do budovy obrovské schodisko podobné tomu na „Le Grande Arche“. Už prvé kroky vedúce po tomto schodisku na strechu obrovskej podnože s ktorej vyrastajú štyri 25 poschodové veže odhaľuje prvé z mnohých prijemných prekvapení. Jeho materiál ktorý z diaľky pôsobí tak jednoliato a chladno je v skutočnosti drevo. Budova ktorej primárnym konštrukčným materiálom je sklo a oceľ sa vrie do pamäti hlavne vďaka použitiu drahého dreva a prepychového červeného koberca. Okraj obrovskej podnože je lemovaný nízkou ohradou tvorenou uzatvorenými kovovými kvadrami a hliníkovými rámami pokrytými ťahavými rastlinami. Toto sú konštrukcie ktoré vyznačujú pomyselnú hranicu prechod medzi uponáhľaným životom v meste a pokojom vnútri areálu. Zároveň poskytujú ochranu pred vetrom. [[Drevo|Drevená]] dlažba podnože a drevené clony chrániace knihy vnútri štyroch veži poskytujú štruktúru a mierku tomu, čo by inak bolo chladným a odpudivým tvarom architektúry. (Aj napriek tomu že použitie týchto drevených tienidiel prináša otázku pôvodnej idei uloženia kníh vo vežiach z transparentného skla.) Červený koberec, drevo a oceľ materiáli použité v interiéri sú kombinované v množstve variácii tak, že poskytujú prepojenie a zároveň individualitu veľkého počtu čitární zoradených dookola obrovskej záhrady uprostred.
 
Mesto a kopce v pozadí vytvárajú akúsi prirodzenú kulisu. Veľká rozloha priľahlých plôch kontrastuje s malým fragmentom mozaiky v pozadí. Veže zasadené do prázdnej ulice “Rue Jardin” akoby vytvárali rám obrovskej opony za ktorou sa pohľad môže kedykoľvek zmeniť.
 
Perraultová práca je skutočným umeleckým dielom. Schopná spojiť monumentálny, ale zároveň triezvy vzhľad a prepojiť ho s okolím s prírodou a so vzdialeným svetom rušného mesta.
 
== Kritické hlasy ==
Okrem chváli sa na stavbu vzniesla aj vlna kritiky. Výstavba knižnice trvala takmer 10 rokov, napriek tomu sa bezprostredne po jej otvorení v roku [[1998]] začalo s opätovnou prestavbou a rekonštrukciou. Autori projektu sa nevyhli myšlienke monumentalizmu, ktorý bol v určitom období spojený s výstavbou knižníc. Naopak, podcenilo sa kritérium funkčnosti. Výsledkom sú na jednej strane zbytočne veľké „prechodové“ priestory a na strane druhej malé študovne bez okien, knihy uložené príliš nízko alebo príliš vysoko. Automatický dopravný systém, ktorý je nezávislý od počítačovej siete a zabezpečuje prístup dokumentov z pomerne vzdialených štyroch veží k čitateľom v študovniach a čitárňach, je nie zriedkavo mimo prevádzky kvôli častým poruchám. Neekonomické bolo rozhodnutie o dvoch vstupoch do budovy, ktoré zdvojnásobilo náklady na personál. Veľké vzdialenosti medzi kanceláriami zamestnancov a priestormi pre čitateľov vyvolávali pocity frustrácie a osamelosti, dosť znásobené už aj tak informačnými technológiami – výsledkom bol takmer mesačný štrajk zamestnancov knižnice. Napriek štedro dimenzovanej kapacite knižnice so 16 645 miestami v čitárňach a 2000 miestami vo vedeckých študovniach sa dnes „Bibliotheque nationale de France“ (BNF) nepovažuje za vydarenú stavbu.
 
== Základné údaje stavby ==
* www.floornature.com
 
[[Kategória:Stavby v Paríži|Katedrála Notre-Dame]]
 
{{Link FA|fr}}
43 147

úprav