Francúzska národná knižnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
odstránenie hodnotiacich a opakujúcich sa viet |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Paris-bibliotheque-mitterrand-passerelleSdB.jpg|thumb|upright=1.2|Pohľad na knižnicu z Passerelle Simone-de-Beauvoir]]
'''Bibliothèque nationale de France'''
== Návrh ==
▲'''Bibliothèque nationale de France''' alebo '''Francúzska národná knižnica''' je národná knižnica v [[Paríž]]i. Autorom plánov budovy je architekt [[Dominique Perrault]].
Začiatkom roku [[1989]], bolo 244 svetovo známych
== Stavba ==
▲Je to projekt ktorý bol podporovaný francúzskym prezidentom [[François Mitterrand|Francoisom Mietterrandom]]. Tento projekt predstavuje výstavbu moderných monumentov (prevažne architektonických) symbolizujúcich hlavnú úlohu Francúzska na poli umenia, politiky a svetovej ekonomiky na konci dvadsiateho storočia.
Projekt zahŕňa štyri, sto metrov vysoké veže tvarované do písmena L stojace jedna oproti druhej ako obrovské otvorené knihy, predstavujúce hory múdrosti nedosiahnuteľného vedenia. Centrálny priestor v tvare obrovského štvorca zaberajúci plochu tak veľkú ako námestie
Okrem verejnej čitárne bohato dimenzovanej pre viac ako 16 000 sedadiel sa v knižnici nachádza aj vyhradená vedecká čitáreň ktorá disponuje s viac ako 2000 sedadlami. Zo strany rieky vedie do budovy obrovské schodisko podobné tomu na „Le Grande Arche“. Už prvé kroky vedúce po tomto schodisku na strechu obrovskej podnože s ktorej vyrastajú štyri 25 poschodové veže odhaľuje prvé z mnohých prijemných prekvapení. Jeho materiál ktorý z diaľky pôsobí tak jednoliato a chladno je v skutočnosti drevo. Budova ktorej primárnym konštrukčným materiálom je sklo a oceľ sa vrie do pamäti hlavne vďaka použitiu drahého dreva a prepychového červeného koberca. Okraj obrovskej podnože je lemovaný nízkou ohradou tvorenou uzatvorenými kovovými kvadrami a hliníkovými rámami pokrytými ťahavými rastlinami. Toto sú konštrukcie ktoré vyznačujú pomyselnú hranicu prechod medzi uponáhľaným životom v meste a pokojom vnútri areálu. Zároveň poskytujú ochranu pred vetrom.
▲Začiatkom roku [[1989]], bolo 244 svetovo známych architektov pozvaných do súťaže o národnú knižnicu. Výbor "Association pour la Bibliothèque de France" vybral dvadsať návrhov z ktorých iba štyri boli predložené prezidentovi Mitterandovi na posúdenie. Boli to projekty prezentované [[Dominique Perrault|Dominiqom Perraultom]], [[Jan Kaplický|Janom Kaplickým]], [[James Stirling|Jamesom Stirlingom]] a [[Philip Chaix|Philipom Chaixom]].
Mesto a kopce v pozadí vytvárajú akúsi prirodzenú kulisu. Veľká rozloha priľahlých plôch kontrastuje s malým fragmentom mozaiky v pozadí. Veže zasadené do prázdnej ulice “Rue Jardin” akoby vytvárali rám obrovskej opony za ktorou sa pohľad môže kedykoľvek zmeniť.
== Kritika ==
Okrem chváli sa na stavbu vzniesla aj vlna kritiky. Výstavba knižnice trvala takmer 10 rokov, napriek tomu sa bezprostredne po jej otvorení v roku [[1998]] začalo s opätovnou prestavbou a rekonštrukciou. Autori projektu sa nevyhli myšlienke monumentalizmu, ktorý bol v určitom období spojený s výstavbou knižníc. Naopak, podcenilo sa kritérium funkčnosti. Výsledkom sú na jednej strane zbytočne veľké „prechodové“ priestory a na strane druhej malé študovne bez okien, knihy uložené príliš nízko alebo príliš vysoko.
▲Projekt zahŕňa štyri, sto metrov vysoké veže tvarované do písmena L stojace jedna oproti druhej ako obrovské otvorené knihy, predstavujúce hory múdrosti nedosiahnuteľného vedenia. Centrálny priestor v tvare obrovského štvorca zaberajúci plochu tak veľkú ako námestie "[[Place de la Concorde]]" je definovaný práve týmito štyrmi hmotami veží. Sklenený obal veží obsahuje slnečné filtre ktoré lámu svetlo skrz kryštálové hranoly tak, že odraz svetla je znásobený a tiene minimalizované. V noci sú štyri veže obklopené svetelnými prstencami vychádzajúcimi z vnútra a vrcholiacimi na vrchu každej z veží, pripomínajúc majáky. Výsledok vytvára čarovný efekt tak ako sa svetlo rozplýva na centrálnom štvorci pod vežami a oni samotné sa odrážajú na vodnej hladine rieky Seina. Naprieč centrálnym nádvorím prechádza obrovská záhrada ktorej dominuje atmosféra ticha a pokoja, poskytujúc návštevníkom pocit zastavenia času. Vnútri budovy jedna miestnosť nasleduje druhú ako séria javísk každá jedna so svojou vlastnou silnou identitou, zanechávajúc hlboký dojem v mysli každého z návštevníkov.
▲Zo strany rieky vedie do budovy obrovské schodisko podobné tomu na „Le Grande Arche“. Už prvé kroky vedúce po tomto schodisku na strechu obrovskej podnože s ktorej vyrastajú štyri 25 poschodové veže odhaľuje prvé z mnohých prijemných prekvapení. Jeho materiál ktorý z diaľky pôsobí tak jednoliato a chladno je v skutočnosti drevo. Budova ktorej primárnym konštrukčným materiálom je sklo a oceľ sa vrie do pamäti hlavne vďaka použitiu drahého dreva a prepychového červeného koberca. Okraj obrovskej podnože je lemovaný nízkou ohradou tvorenou uzatvorenými kovovými kvadrami a hliníkovými rámami pokrytými ťahavými rastlinami. Toto sú konštrukcie ktoré vyznačujú pomyselnú hranicu prechod medzi uponáhľaným životom v meste a pokojom vnútri areálu. Zároveň poskytujú ochranu pred vetrom. [[Drevo|Drevená]] dlažba podnože a drevené clony chrániace knihy vnútri štyroch veži poskytujú štruktúru a mierku tomu, čo by inak bolo chladným a odpudivým tvarom architektúry. (Aj napriek tomu že použitie týchto drevených tienidiel prináša otázku pôvodnej idei uloženia kníh vo vežiach z transparentného skla.) Červený koberec, drevo a oceľ materiáli použité v interiéri sú kombinované v množstve variácii tak, že poskytujú prepojenie a zároveň individualitu veľkého počtu čitární zoradených dookola obrovskej záhrady uprostred.
▲Mesto a kopce v pozadí vytvárajú akúsi prirodzenú kulisu. Veľká rozloha priľahlých plôch kontrastuje s malým fragmentom mozaiky v pozadí. Veže zasadené do prázdnej ulice “Rue Jardin” akoby vytvárali rám obrovskej opony za ktorou sa pohľad môže kedykoľvek zmeniť.
▲Okrem chváli sa na stavbu vzniesla aj vlna kritiky. Výstavba knižnice trvala takmer 10 rokov, napriek tomu sa bezprostredne po jej otvorení v roku [[1998]] začalo s opätovnou prestavbou a rekonštrukciou. Autori projektu sa nevyhli myšlienke monumentalizmu, ktorý bol v určitom období spojený s výstavbou knižníc. Naopak, podcenilo sa kritérium funkčnosti. Výsledkom sú na jednej strane zbytočne veľké „prechodové“ priestory a na strane druhej malé študovne bez okien, knihy uložené príliš nízko alebo príliš vysoko. Automatický dopravný systém, ktorý je nezávislý od počítačovej siete a zabezpečuje prístup dokumentov z pomerne vzdialených štyroch veží k čitateľom v študovniach a čitárňach, je nie zriedkavo mimo prevádzky kvôli častým poruchám. Neekonomické bolo rozhodnutie o dvoch vstupoch do budovy, ktoré zdvojnásobilo náklady na personál. Veľké vzdialenosti medzi kanceláriami zamestnancov a priestormi pre čitateľov vyvolávali pocity frustrácie a osamelosti, dosť znásobené už aj tak informačnými technológiami – výsledkom bol takmer mesačný štrajk zamestnancov knižnice. Napriek štedro dimenzovanej kapacite knižnice so 16 645 miestami v čitárňach a 2000 miestami vo vedeckých študovniach sa dnes „Bibliotheque nationale de France“ (BNF) nepovažuje za vydarenú stavbu.
== Základné údaje stavby ==
Řádek 46 ⟶ 38:
* www.floornature.com
[[Kategória:Stavby v Paríži
{{Link FA|fr}}
|