Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 79.167.175.83 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Epikouros
Riadok 28:
 
Po spopularizovaní nástroja [[buzuki]] vďaka štýlu rembetiko vzniklo v Grécku nový hudobný žáner hraný týmto nástrojom. Je ťažké určiť ako štýl laiko (v preklade ľudový) vznikol. Dalo by sa povedať, že sa vyvinul z rembetika. Po páde [[Joannis Metaxas|Metaxasovho]] režimu, v 50. rokoch sa začali prvý krát komercializovať piesne rembetika. V Grécku vznikli viaceré hudobné vydavateľstvá, vďaka ktorým nastala druhá zlatá éra štýlu rembetiko. Nástroj buzuki sa vďaka tomu spopularaizoval u všetkých Grékov. Tak vznikali nové námety, teraz už nie o problémoch ľudí, ale o rôznych iných témach, hlavne o láske a romantike, prípadne o nejakých miestach Grécka (mestá, ostrovy, stavby...). Tak vznikol štýl laiko, ktorý zahŕňal viaceré štýly. Silný vplyv tu má orientálna grécka hudba, s vplyvmi talianskych rytmov z [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovov]]. Niektoré piesne boli viac, iné menej orientalistické.
V 60. tokoch sa tento štýl stal najpopulárnejším štýlom a u Grékov zľudovel preto dostal názov laika tragoudia (ľudové piesne), hoci vznikli iba v modernej dobe. Laika sa spopularizovala aj vďaka slávnemu filmu [[Grék Zorba]], kde slávny Grécky skladateľ [[Mikis Theodorakis]], legenda gréckej hudby, zložil pieseň Zorbas a vymyslel nový grécky tanec a hudobný štýl, súčasť štýlu laika, Syrtaki. Syrtaki bolo inšpirované tradičným gréckym kruhovým tancom Syrtos, obohatený o prvky [[Istanbul|konštantínopolského]] gréckeho tanca [[Chasapiko]]. Veľa piesní, aj pieseň Zorbas, vychádzalo z konštantínopolskej ľudovej piesne Chasapiko politiko, no boli tu potlačené silné orientálne prvky. Za spopularizovanie štýlu laiko môže aj film ''Moja socialistická dcéra'', kde hudbu vytvoril slávny skladateľ [[Jorgos Zambetas]]. Laika bol najobľúbenejším žánrom gréckej hudby až do 80. rokov a dodnes sú tieto piesne populárne. Syrtaki a laika sú známe aj ako turistické piesne, lebo hlavne zahraničný turisti si tento druh hudby vďaka filmu Grék Zorba obľúbilo. Najslávnejší skladatelia, ktorí sa stali známymi aj v zahraničí a patria medzi najväčšie hudobné osobnosti 20 stor. boli [[Mikis Theodorakis]], [[Manos Chadzidakis]] (známa pieseň ''Deti z Pirea'', hudba k filmu [[Topkapi]]), [[Jorgos Zambetas]], [[Stavros Xarchakos]], [[Manolis Chiotis]] (majster hry na [[buzuki]], často spájal grécke a latino melódie), [[Stavros Kujumtzis]], veľmi známy [[Vassilis Tsitsanis]], Manos Loizos a neskôr [[Christhos Nikolopoulos]] in pevci [[Maria Farantouri]]. Títo hudobní skladatelia sa stali oblúbenými po celom svete, zvlášť vo [[Francúzsko|Francúzsku]], kde ich piesne spievala známa napríklad známa speváčka [[Dalida]], ale aj v [[Turecko|Turecku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[USA]] či v [[Veľká Británia|Británii]].
 
Slávni speváci sú hlavne [[Giorgos Dalaras]], Vassilis Tsitsanis, Grigoris Bithikotsis, Apostolos Nikolaidis, [[Paschalis Terzis]] a [[Stelios Kazantzidis]], považovaný niekedy za najlepšieho gréckeho speváka 20. stor. Hudba typu laika je v Grécku dodnes najpopulárnejší štýl hudby, všetky moderné piesne sú jeho súčasťou, hrané sú na obľúbený nástroj [[Buzuki]].