Vladislav II. (Poľsko, 1138): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Bronto premiestnil stránku Vladislav II. (Poľsko) na Vladislav II. (Poľsko, 1138) prostredníctvom presmerovania: prestaň tu robiť bordel, bolo ich viac, takže to je zle
Bez shrnutí editace
Riadok 26:
'''Vladislav II.''' '''Vyhnanec''' ([[poľština|poľsky]] ''Władysław II Wygnaniec''; [[1105]] - [[1159]], [[Altenburg]]) bol prví poľský senior vládnuci v rokoch [[1138]]–[[1146]]. Pochádzal z rodu [[Piastovci|Piastovcov]] a je pokladaný za zakladateľa jeho vetvy, tzv. [[Sliezski Piastovci|sliezských Piastovcov]]. Bol synom poľského kniežaťa [[Boleslav III. Krivoústý|Boleslava III. Krivoústeho]] a jeho prvej ženy [[Zbyslava Kyjevská|Zbyslavy Kyjevskej]].
 
Zo strany manželky bol nevlastním švagrom [[Rímsko-nemecká ríša|rímskeho]] kráľa [[Konrád III. Štaufský|Konráda III.]] a švagrom českého kniežaťa [[Vladislav II.|Vladislava II.]]. Je zaujímavé, že ako český, tak poľský Vladislav sesa vyznačovali veľmi blízkym vzťahom k Ríši a priateľským pomerom k jej vládcom – ich manželstvo v tom zrejme hralo určitú rolu.
 
== Život ==
Riadok 33:
Už v roku [[1142]] sa dostal do rozporov so svojimi bratmi, ktorí boli nespokojní s deľbou moci. Najprv mal podporu duchovenstva a časti poľskej šľachty, tú však stratil uväznením a oslepením významného [[veľmož]]a [[Peter Wlast|Petra Wlasta]]. Následne naňho hnězdenský arcibiskup [[Jakub (hnězdenský arcibiskup)|Jakub]] uvalil kliatbu a veľká časť šľachty prešla na stranu nespokojných.
 
Na jar roku [[1146]] bol Vladislav donútený opustiť Poľsko. Najprv odišiel s rodinou na dvor svojho švagra do Prahy, ale ten ho takpovediac vzápätí poslal za ich spoločným nevlastním švagrom Konrádom III. Vladislav Konrádovi III. zložil lénny hold. Konrád na oplátku sa ešte toho roku vydal s vojskom do Sliezska. Táto vojenská výprava však skončila neúspechom a Vladislav sesa usídlil v saskom [[Altenburg]]u. Potom sa pravdepodobne zúčastnil [[Druhá križiacka výprava|druhej križiackej výpravy]] po Konrádovom boku. Svojich nárokov v Poľsku sesa nikdy nevzdal, v jeho prospech sesa pokúsil intervenovať v roku [[1157]] aj [[Fridrich I. Barbarossa]], opäť však neúspešne. [[Boleslav IV. Kučeravý]], vtedajší senior, sa po jednaniach s Fridrichom Barbarossom iba zaviazal, že navštívi najbližší snem v [[Magdeburg]]u, kde sa malo rozhodnúť o Vladislavových nárokoch. Boleslav sesa však na snem nedostavil a následná smrť zmarila Vladislavovi daľšieďalšie plány. Vladislav tak zomrel v roku [[1159]] vo vyhnanstve na hrade Altenburg.
 
O štyri roky neskôr ([[1163]]) ale už Barbarossa záujmy jeho synov presadil a tí sa tak mohli vrátiť do Sliezska, ktoré obdržali ako údel. Od tej doby začalo oddeľovanie Sliezska z poľského štátu a jeho delenie na menšie kniežatstvá.