Dušan Slobodník: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Liso (diskusia | príspevky)
kontroverzia
Joseliani (diskusia | príspevky)
odstránené subjekt. konštrukcie, doplnené zdroje a fakty
Riadok 1:
{{kontroverzia}}
'''Dušan Slobodník''', CSc (* [[11. apríl]] [[1927]], [[Pezinok]] – † [[13. december]] [[2001]]) bol slovenský spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik.
 
==Životopis==
 
V máji 1944 vstúpil do Hlinkovej mládeže, čo(ako bolodôvod podmienkouneskôr nauviedol účasťzáujem nazúčastniť majstrovstváchsa mládežestolnotenisového vturnaja stolnomorganizovaného tenise,HM). ktoré nakoniec vyhral.
 
Od 28. februára do 10. marca 1945 sa nedobrovoľne na základe povolávacieho rozkazu (na protiletecký výcvikový tábor) zúčastnil kurzu pre diverzantov vedeného nemeckou tajnou službou v Sekuliach. Po odmietnutí ďalšej účasti a formálnom sľube informovať Hlavné veliteľstvo Hlinkovej mládeže o pohybe Sovietskej armády bol prepustený a mohol odísť domov, do vtedy už oslobodeného Zvolena.
 
Tesne pred maturitou (22. apríla 1945) bol zatknutý sovietskou vojenskou kontrarozviedkou [[SMERŠ]] (СМЕРШ). Odsúdili19. homája na1945 15ho rokovsov. nútenýchvojenský prácsúd v sovietskychNovom pracovnýchMeste táboroch,na zMorave ktorýchodsúdil strávilpodľa ako§58-6 politickýna väzeň takmer 1015 rokov vnútených gulaguprác. PoZ Stalinovejnich smrtitakmer bol9 narokov základestrávil amnestiev prepustenýniekoľkých asovietskych vrátilpracovných saa nanemocničných Slovensko.táboroch SvojeGulagu spomienky(Gulag=Hlavná zspráva väzeniatrestaneckých uverejniltáborov). Po vStalinovej knihesmrti Paragraf:bol Polárnyna kruh,základe ktoráamnestie bývaprepustený prirovnávanáa kv Solženicynovémudecembri [[http://sk.wikipedia.org/wiki/Sol%C5%BEenicyn]]1953 Jednémuvrátený dňuna Ivana DenisovičovaSlovensko.
Maturoval v r. 1954, v štúdiu pokračoval na FF UK v Bratislave (odbor slovenčina-ruština). V r. 1958 bol počas Bacílkovskej previerkovej kampane kvôli svojej minulosti vylúčený zo štúdia.
Listom požiadal Najvyšší súd ZSSR o rehabilitáciu a 1. októbra 1960 ho Vojenské kolégium NS ZSSR rehabilitovalo.
Štúdiá dokončil na FF UK v Prahe.
Svoje spomienky z väzenia uverejnil v knihe Paragraf: Polárny kruh.
 
Po r. 1989 sa výrazne politicky angažoval, najskôr ako literárny vedec a publicista, po rozdelení Literárnovedného ústavu ako riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV.
V roku 1960 bol plne rehabilitovaný Najvyšším súdom ZSSR.
Vo svojej publicistike podporoval politickú líniu Vladimíra Mečiara. Štylizoval sa do role človeka, ktorému rovnako ako "veľkej väčšine Slovákov" záleží na uchovaní spoločného štátu a ktorý súčasne bojuje proti kampani (z Čiech a zo zahraničia), ktorej "účelom je vyvolať na Slovensku reakcie, ktoré by istí šikovní pražskí režiséri mohli vydávať za úsilie odtrhnúť sa od Čechov" ([http://joseliani.host.sk/JOSELIANI/SlobodnikHraORepubliku.html viď.])
 
V júni 1992 sa Dušan Slobodník stal ministrom kultúry vo vláde [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara [http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Me%C4%8Diar] ]. Výraznou mierou sa zaslúžil o vznik samostatnej Slovenskej republiky 1.1.1993.
 
V roku 1992 D. Slobodník žaloval spisovateľa Ľ. Feldeka za verš "esesák sa objal s eštebákom" v básni Dobrú noc, moja milá. Žiadal ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy. Feldek najprv súd vyhral, ale v roku 1994 odvolací senát Najvyššieho súdu SR pod vedením J. Štefanka rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Ľ. Feldeka zaplatiť 250 tisíc Sk. Neskôr dovolací senát Najvyššieho súdu SR časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil, ale časť rozhodnutia o tom, že Ľ. Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 vyniesol rozsudok v prospech Ľ. Feldeka.
Kvôli čechoslovakistickým postojom Ľubomíra Feldeka [http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDubom%C3%ADr_Feldek] sa s ním Dušan Slobodník dostal do sporu. Spor vyvrcholil po uverejení zlomyseľnej Feldekovej básne Dobrú noc, moja milá, ktorej verš "esesák sa objal s eštebákom" nepriamo mieril proti Slobodníkovi. Senát Najvyššieho súdu SR vo svojom výroku konštatoval, že toto obvinenie je "hrubým osočovaním a znevažovaním života, občianskej cti a osudu a neoprávneným zásahom do osobnosti D. Slobodníka". O tomto spore rozhodol aj druhý senát Najvyššieho súdu SR s rovnakým záverom.
 
O tomto spore rozhodoval aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, ktorý dal za pravdu Feldekovi. Dušan Slobodník (ktorý počas 2. svetovej vojny pomohol zachrániť troch francúzskych a jedného ruského patrizána) sa s týmto výrokom nikdy nezmieril a pravdepodobne aj táto udalosť prispela k jeho skonu v roku 2001.
 
==Školy==
Řádek 22 ⟶ 24:
*Gymnázium vo Zvolene
*maturoval až roku 1954, pretože bol 10 rokov väznený
*1954-1958 Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, odbor slovenský jazyk a literatúra. Po štyroch rokoch ho ako politicky nespoľahlivého vylúčili.
*po politickej rehabilitácii z roku 1960 doštudoval na Univerzite Karlovej v Prahe
 
==Zamestnania a funkcie==
Řádek 54 ⟶ 56:
*Vedecké a literárne poznanie (Pravda Bratislava 1988)
*Teória a prax básnického prekladu (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1990)
*[http://joseliani.host.sk/JOSELIANI/SlobodnikHraORepubliku.html Hra o republiku], [http://joseliani.host.sk/JOSELIANI/SlobodnikSorosoveDolare.html Sorosove doláre] In:Horúce témy Ed. Ján Čomaj (Tatrapress Brat. 1991)
*Proti sedemhlavému drakovi, z dejín zápasu za Slovensko (Spolok slovenských spisovateľov Bratislava 1998)
*Zámery iredenty v plnej nahote (spoluautor, Kubko Goral Bratislava 1999)