Grécke povstanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 69:
[[1. január]]a [[1822]] Prvý panhelénsky kongres v [[Nauplio|Naupliu]] vyhlásil nezávislosť Grécka. Bola prijatá ústava, zakotvujúca rovnosť, náboženskú slobodu a nedotknuteľnosť súkromného majetku. Gréci sa tým prihlásili k myšlienke národného oslobodenia a k európskemu [[Demokracia|demokratickému]] hnutiu. Za prvého vládcu bol zvolený vzdelaný fanariot [[Alexandros Mavrokordatos]] ([[1791]]{{--}}[[1865]]).
[[Svätá aliancia]] grécke povstanie jednoznačne odsúdila a Grékov označila za nelegitímnych vzbúrencov. Toto stanovisko prinútilo Mahmúda II. uskutočniť rozhodné akcie. [[Sultán]] vyhlásil povstalcom svätú vojnu, [[džihád]]. Ako odveta za vraždenie moslimského obyvateľstva gréckymi povstalcami došlo v apríli a máji [[1821]] k masakru gréckeho obyvateľstva v [[Smyrna|Smyrne]] a na ostrove [[Chios]]. Grécky [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]] v [[Carihrad]]e [[Gregorios V.]] bol [[22. apríl]]a [[1821]] obesený na bráne svojej rezidencie. Jeho telo bolo tajne prevezené do [[
Masaker Grékov na ostrove [[Chios]] a v [[Malá Ázia|Malej Ázií]] a tiež poprava konštantínopolského patriarchu mal obrovský vplyv na európsku verejnú mienku. Na grécku stranu sa postavil anglický básnik [[George Gordon Byron|lord Byron]], ktorý v apríli [[1824]] zomrel v [[Missolonghi]], ruský spisovateľ [[Alexander Sergejevič Puškin|Puškin]], francúzski spisovatelia [[François-René de Chateaubriand|Chateaubriand]] a [[Victor Hugo|Hugo]], aj francúzsky maliar [[Eugène Delacroix|Delacroix]] so svojim slávnym obrazom Vraždenie na Chiu.
| |||