Verzia z 10:59, 22. máj 2012 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d Verzia používateľa 87.197.49.57 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od EmausBot ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:05, 2. jún 2012 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d r2.7.3) (robot Zmenil: th:ทอมัส อไควนัส; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 50: K pochopeniu Tomášovej [[teológia\|teologickej]] interpretácie rôznych filozofických problémov je si potrebné uvedomiť isté základné skutočnosti. Tomáš sa napriek svojmu veľkému nadaniu nikdy neusiloval o vytvorenie vlastného [[filozofia\|filozofického]] systému, ba práve naopak – svoje poslanie pochopil v kontúrach výzvy zhrnúť filozofickú a teologickú vzdelanosť svojich predchodcov a správne ju napojiť na [[Grécko\|grécku]] [[filozofia\|filozofiu]]. Základným motívom Tomášovej práce sa stáva úloha využiť odkaz [[Aristoteles\|Aristotela]] pre zdôvodnenie [[kresťanstvo\|kresťanského]] učenia. V [[13. storočie\|13. storočí]] totiž prichádza [[Európa]] do styku s novými prekladmi gréckych [[antika\|antických]] diel do [[latinčina\|latinčiny]], a to už nielen z [[Arabi\|arabských]] a [[Židia\|židovských]] prameňov. Sám Tomáš sa oboznámil s Aristotelovými dielami bližšie než jeho učiteľ [[Albert Veľký]], keďže jeho rehoľný brat Viliam ovládal klasické jazyky a preložil mu priamo z [[gréčtina\|gréčtiny]] do [[latinčina\|latinčiny]] množstvo spisov. Tomáš sa tak snaží interpretáciu kresťanského učenia vybudovať na racionálnom podloží nového fenoménu – Aristotelovho učenia, ktoré sa predstavuje pre stredoveký Západ zatiaľ ako nepreskúmaná oblasť. K dosiahnutiu tohto cieľa mu slúžili nielen Aristotelove diela, ale najmä diela vrcholnej [[patristika\|patristiky]], z ktorej zvláštne miesto čo do počtu citácií v Tomášových dielach zaujíma [[Augustín z Hippa]], hoci Augustín sám interpretoval [[kresťanstvo\|kresťanské]] učenie [[Platón]]ovou a [[novoplatonizmus\|novoplatonistickou]] terminológiou. Okrem Augustína a iných gréckych či latinských „cirkevných otcov“ Tomáš veľa využíval pri práci [[biblia\|bibliu]], koncilové a [[pápež~~\|pápežské~~]]ské dekréty a diela filozofov [[Boethius\|Boethia]], [[Platón]]a a [[Averroes\|Averroa]]. Tomáš so svojím učiteľom [[Albert Veľký\|Albertom Veľkým]] napokon založili tradíciu [[aristotelizmus\|aristotelizmu]], ktorá sa stala akademickým prejavom [[dominikáni\|dominikánskej]] rehole, zatiaľ čo [[františkáni]] vychádzali najmä z platonizmu [[Augustín z Hippa\|Augustína]]. Vplyv Tomáša bol spočiatku nepatrný, pretože rehabilitácia [[Aristoteles\|Aristotela]] v [[13. storočie\|13. storočí]] sa pokladala za ohrozenie kresťanstva. Napokon však Tomáš cirkevné obavy rozplynul. Niekedy možno zneistieť, či je Tomáš [[filozof]] alebo teológ. Jednoznačne je teológom, pokiaľ vychádza z tzv. zjavenia ([[Biblia]] a cirkevné dokumenty), no pri svojom bádaní postupuje výrazne racionálne – priam až metodicky presne. Žiarivým príkladom v tejto súvislosti je jeho dielo Teologická suma, ktoré píše filozofickou metódou „sic et non“. Predstavuje najprv argumenty v prospech myšlienky, potom argumenty v jej neprospech, a napokon myšlienku sám rozrieši. Keďže však Tomáš používa mnoho citácií aj z nefilozofických diel, je možné domnievať sa, že je skôr teológom. Avšak nemožno poprieť, že pokusom interpretovať [[kresťanstvo\|kresťanské]] učenie prostredníctvom [[aristotelizmus\|aristotelizmu]] sa zaraďuje aj medzi veľkých [[rímskokatolícka cirkev\|katolíckych]] filozofov. Riadok 417: [[sw:Thomas Aquinas Mtakatifu]] [[ta:தாமஸ் அக்குவைனஸ்]] [[th:ทอมัส อไควนัส]] ~~[[th:โทมัส อควีนาส]]~~ [[tl:Tomas ng Aquino]] [[tr:Akinolu Thomas]]

Tomáš Akvinský: Rozdiel medzi revíziami