Databázový systém: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
AvocatoBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: war:Database management system
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Databázový systém''' (častoiné ajnázvy: '''systém[[banka riadeniaúdajov|databanka, bázbanka údajov, banka dát]]''', skrátene SRBD alebo DBMS) je [[programový systém]] prena efektívne ukladanie, modifikáciu a výber veľkého množstva perzistentných údajov (dát). Skladá sa z týchto dvoch častí:
*[[databáza]] (s definíciou)
*[[systém riadenia bázy údajov]] (DBMS)
 
== Definícia a charakteristika ==
Aby mohol byť nejaký programový systém označený za SRBDDBMS, musí
# byť schopný riadiť perzistentné dáta,
# byť schopný pristupovať efektívne k veľkému množstvu dát.
Řádek 13 ⟶ 15:
* [[robustnosť]] a [[zotaviteľnosť]] po chybách bez straty dát.
 
== HistóriaDejiny ==
Prvé komerčné databázové systémy boli vyvinuté začiatkom 60. rokov 20. storočia, kedy sa začali prejavovať nedostatky riešení založených na čistých súborových systémoch. V tých časoch prevládal tzv. navigačné databázové systémy, ktoré využívali [[sieťový dátový model]] alebo [[hierarchický dátový model]]. Začiatkom 70. rokov po publikovaní článku [http://www.acm.org/classics/nov95/toc.html "A Relational Model of Data for Large Shared Data Banks"] doktorom [[Edgar F. Codd|Edgarom Coddom]] vznikli prvé databázy s podporou [[relačný dátový model|relačného dátového modelu]] (tzv. relačné databázové systémy, skrátene RSRBD alebo RDBMS), ktoré rýchlo vytlačili z trhu nepohodlné a ťažkopádne navigačné systémy. V 80. rokoch 20. storočia sa začal robiť intenzívny výskum v oblasti [[objektovo-orientovaný dátový model|objektovo-orientovaných databázových systémoch]], avšak na tomto poli ešte nemáme dostatočné znalosti, aby sme ich vedeli implenentovať dostatočne efektívne. Začiatkom 90. rokov sa prvýkrát objavuje pojem tzv. [[znalostne- orientovaný systém riadenia|znalostne- orientovaného systému riadenia]], čo je SRBDDBMS založený na [[logický dátový model|logickom dátovom modeli]], ktorý poskytuje ako jazyk pre manipuláciu (DML) a definíciu (DDL) dát niektorý z [[deklaratívny programovací jazyk|deklaratívnych programovacích jazykov]], napr. [[datalog]]. Tieto systémy sú v súčasnosti predmetom intenzívneho výskumu a očakáva sa, že v strednodobej budúcnosti budú mať veľký význam.
 
V súčasnosti sú takmer všetky používané databázové systémy založené na relačnom dátovom modeli. Podľa výkonu a možností, ktoré poskytujú, ich môžeme zhruba rozdeliť na „high-end“ ([[Oracle (databázový systém)|Oracle]] Database, [[Microsoft]] [[SQL Server]], [[IBM]] [[DB/2]]) a „low-end“ ([[MySQL]], [[MiniSQL]], ...) a systémy medzi nimi ([[PostgreSQL]], ...). Okrem nich existujú aj tzv. desktopové relačné databázové systémy, ktoré narozdielna rozdiel od „plných“ systémov neposkytujú na vysokej úrovni alebo vôbec pokročilé funkcie, ako napr. transakčné spracovanie, autorizáciu, robustnosť a zotaviteľnosť, viac-používateľský prístup a distribuovanosť; na druhej strane sú oveľa lacnejšie (Microsoft [[Access]], [[dBASE]], Microsoft [[FoxPro]], Firebird, Interbase, ...).
 
== Architektúra ==
Řádek 30 ⟶ 32:
 
=== Správca súborov ===
Správca súborov riadi prístup k fyzickým súborom a vykonáva operácie, ktoré mu zadá správca databáz. Túto funkciu pri jednoduchých databázových systémoch môže vykonávať správca súborov z operačného systému, často sa však kombinuje s vlastným modulom, ktorý má napr. zaznačené zámky na jednotlivé bloky súboru. Pri systémoch, kde je výkon na prvom mieste, môže byť celý správca súborov dodávaný s databázou, ktorá si spravuje samostatnú patríciupartíciu na disku či dokonca celý disk, čo umožňuje robiť optimalizácie na veľmi nízkej úrovni (napr. často vyžadované údaje uložiť na spoločný cylinder).
 
[[Kategória:Databázové systémy]]