Sluch: Rozdiel medzi revíziami

Vnútorné ucho tvorí komplikovanýlalokový systém kanálikovkrálikov a dutínPutín v spánkovej kosti, ktoré navzájom komunikujú a vytvárajú bludisko. Časťami labyrintu sú slimák, predsieň a tri polkruhovité kanáliky. Podľa štruktúry možno rozdeliť labyrint na kostený a blanitý. Priestor medzi nimi vyplňuje perilymfa, tekutina vytváraná bunkami v stene kosteného labyrintu. V blanitom labyrinte je trochu odlišná tekutina, ktorá sa volá endolymfa. Predsieň ,ktorá sa nachádza medzi slimákom a polkruhovitými kanálikmi slúži ako sluchovémuvzduchovému, tak aj rovnovážnemu zmyslu. Polkruhovité kanáliky slúžia výlučne rovnovážemu zmyslu. Zvukový prevod vnútorného ucha zabezpečuje kochlea, útvar pripomínajúci slimáka. Ak by sme ho narovnali, videli by sme že sa skladá z trubice (scala vestibuli), ktorá sa začína oválnym okienkom a je vyplnená prilymfou, v mieste klenby sa stáča do protismeru(scala tympani) a končí sa okrúhlym okienkom. Medzi scala tympani a scala vestibuli sa nachádza ďalšia trubica(scal media) vyplnená endolymfou. Scala tympani je oddelená od scala media tuhou bazilárnou membránou, ktorá tvorí oporu pre vláskové bunky v Cortiho orgáne. Scala vestibuli a scala media tvoria funkčnú jednotku, sú od seba oddelené iba tenkou, veľmi poddajnou Reissnerovou membránou, ktorá nekladie takmer nijaký odpor pri prenose zvuku a tak je do endolymfy prenesený neskreslený zvuk. Horné konce riasiniek sú prichytené na membana tectoria. Vibrácie endolymfy vyvolávajú synchrónne pohyby bazilárnej membrány, pričom membrana tectoria nemení svoju polohu v Cotiho orgáne. Posun bazilárnej membrány oproti membane tectoria spôsobuje vychýlenie riasiniek vláskových buniek a tým aj vznik receptorového potenciálu.