Platňová tektonika: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 284 bajtov ,  pred 8 rokmi
Laco sa nudí
d (r2.7.1) (robot Pridal: zh-yue:板塊構造)
(Laco sa nudí)
Značka: odstránenie referencie
Platňová tektonika sa vyvinula zo štúdia dvoch geologických procesov: [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]], pozorovaného už začiatkom 20. storočia a [[rozchádzanie oceánskeho dna|rozchádzania sa oceánskeho dna]] (pozorovaného v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]). Samotná teória bola vypracovaná koncom šesťdesiatych rokov a jej široká akceptácia geologickou verejnosťou spôsobila revolúciu v geologických vedách (podobne ako objavenie [[periodický zákon|periodického zákona]] v [[chémia|chémii]], [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] vo [[fyzika|fyzike]] a objavenie [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] v [[biológia|biológii]]).
 
Tomáš Lako si kúpil FAVORITKU, ktorú predal.
== Princípy ==
{{Hlavný článok|Stavba Zeme}}
Rozdelenie zemského telesa na [[litosféra|litosféru]] a [[astenosféra|astenosféru]] je založené na ich mechanických rozdieloch. [[Litosféra]] je chladnejšia a pevná resp. krehká, zatiaľ čo [[astenosféra]] je teplejšia a [[Ťažnosť|duktilná]]. Toto rozdelenie nie je totožné s rozdelením Zeme na [[zemská kôra|kôru]], [[zemský plášť|plášť]] a [[zemské jadro|jadro]]. Základným princípom je, že litosféra je rozlámaná na viacero väčších a menších platní (dosiek), ktoré sa pohybujú po duktilnejšej astenosfére rôznymi smermi<ref>Reichwalder P., Jablonský J., 2003: ''Všeobecná geológia 1.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.</ref>. Litosférické platne sú tenké, rigidné, horizontálne mobilné telesá pokrývajúce zakrivený povrch Zeme. Napätie na jednom okraji platne je prenesené rigidným telesom platne na opačný okraj, bez toho aby vyvolalo [[Deformácia (mechanika)|deformáciu]] vo vnútri platne. Deformácia prebieha prevažne (ale nie výlučne) len na okrajoch platní. Takéto správanie litosférického materiálu je prekvapivé hlavne pre to, že platne sú len okolo {{km|100|m}} hrubé, ale napriek tomu dokážu prenášať napätie na tisíce kilometrov.
 
Kolízie jednotlivých platní sa dejú pozdĺž okrajov jednotlivých platní a tieto hranice sú spojené s viacerými geologickými procesmi: [[zemetrasenie|zemetrasenia]], [[sopečná činnosť]] a vytváranie topografických nerovností: [[pohorie|pohoria]], [[stredooceánsky chrbát|stredooceánske chrbty]] a [[hlbokomorská priekopa|morské priekopy]]. Hranice platní sa vyznačujú prebiehajúcou deformáciou a sprevádzanú zemetraseniami.
 
Tektonické platne pozostávajú z dvoch typov kôry: oceánskej a pevninskej. Rozdiel medzi nimi je v hustote a minerálnom zložení: [[oceánska kôra]] je ťažšia a zložená z iných (tmavých, alebo [[mafický]]ch) minerálov ako [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálna]], ktorú budujú hlavne ľahšie [[granitoid]]né a premenené horniny<ref>Krist, E., Krivý, M., 1985: ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref> oveľa bohatšie na [[kremeň]]. Väčšina platní je tvorená oboma typmi kôry, iba niektoré platne sú tvorené čisto oceánskou kôrou.
 
== Typy okrajov ==
Anonymný používateľ