Etický kódex: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: mk:Компјутерски етички пристапи |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
'''Etický kódex''' je súbor všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych noriem, ideálov a princípov spoločnosti, pre ktorú je určený, ktoré idú nad rámec legislatívne upravených zákonov. Je jedným z najvýznamnejších spôsobov vnášania [[etika|etiky]] do každodenného života a usmerňovania správania sa člena tejto spoločnosti. Mal by vystihovať aj špecifiká jednotlivých spočností a vychádzať z potrieb spoločnosti, pre ktorú bol ustanovený.
Preto jednotlivé spoločnosti majú vypracovaný svoj etický kódex (napr. Etický kódex štátneho zamestnanca, Kódex Slovenskej lekárskej komory, Etický kódex príslušníka Policajného zboru).
Etický kódex by mal byť verejne prístupný, zrozumiteľný, jednoznačný a kontrolovateľný verejnosťou.
Každá spoločnosť v histórii sa riadila svojimi normami správania sa. Už v staroveku boli cenené vlastnosti ako spravodlivosť a statočnosť, ako dokladajú najstaršie eposy jednotlivých národov. Rôzne spoločnosti a náboženstvá oddelujú dobro od zla ([[Chammu-rabiho zákonník]], Biblia - [[Deuteronómium]] ako jedny z prvých Etických kódexov), ale k zásadnému zlomu došlo vtedy, keď filozofia prešla od skúmania prírody k štúdiu človeka - tvorcu morálnych noriem ([[Konfucius]], [[Lao-c’]], [[Sókrates]], [[Platón]], [[Epikouros zo Samu|Epikuros]]).
Tento posun sa odrazil v [[Nový zákon|Novom Zákone]], zmenil sa kódex mravných hodnôt človeka. Platili rôzne normy pre jednotlivé spoločenské vrstvy, odrážajúc tak stredoveké podmienky fungovania spoločnosti. Protiklady rozdielneho chápania morálky však podnietili diskusiu spoločnosti na túto tému, čo vyústilo napr. aj do reformy v samotnej cirkvi. <br />▼
Vo východných krajinách došlo k odlišnému vývoju vďaka špecifikám ich písma, pozri [[Čínska filozofia]].<br />▼
Obdobie renesancie vnieslo slobodnejšie myslenie aj v oblasti chápania morálky a tolerancie ([[Thomas Hobbes|Hobbes]], [[Locke]], [[Baruch Spinoza|Spinóza]], [[David Hume|Hume]]).<br />▼
Novoveká filozofia je reprezentovaná [[Immanuel Kant|Immanuelom Kantom]], Ktorý definoval kategorický imperatív a vytvoril tak základ etického kódexu, o ktorý sa opierajú aj tvorcovia v súčasnosti.<br />▼
Problémy 19. a 20. storočia priniesli ďaľšie hľadanie ([[utilitarizmus]]-[[Jeremy Bentham|Bentham]], [[individualizmus]]-[[Friedrich Nietzsche|Nietzsche]]), ale časť filozofov sa vrátila ku Kantovmu chápaniu etiky.▼
▲Tento posun sa odrazil v [[Nový zákon|Novom Zákone]], zmenil sa kódex mravných hodnôt človeka. Platili rôzne normy pre jednotlivé spoločenské vrstvy, odrážajúc tak stredoveké podmienky fungovania spoločnosti. Protiklady rozdielneho chápania morálky však podnietili diskusiu spoločnosti na túto tému, čo vyústilo napr. aj do reformy v samotnej cirkvi.
=== Význam ===▼
▲Vo východných krajinách došlo k odlišnému vývoju vďaka špecifikám ich písma, pozri [[Čínska filozofia]].
▲Obdobie renesancie vnieslo slobodnejšie myslenie aj v oblasti chápania morálky a tolerancie ([[Thomas Hobbes|Hobbes]], [[Locke]], [[Baruch Spinoza|Spinóza]], [[David Hume|Hume]]).
▲Novoveká filozofia je reprezentovaná [[Immanuel Kant|Immanuelom Kantom]], Ktorý definoval kategorický imperatív a vytvoril tak základ etického kódexu, o ktorý sa opierajú aj tvorcovia v súčasnosti.
Etický kódex uľahčuje rozhodovanie človeka o tom, čo je správne v pre neho nejasných situáciach. Predchádza konfliktom, pomáha upraviť správanie jednotlivcov či skupín v súlade so záujmom spoločnosti. ▼
▲Problémy 19. a 20. storočia priniesli ďaľšie hľadanie ([[utilitarizmus]]-[[Jeremy Bentham|Bentham]], [[individualizmus]]-[[Friedrich Nietzsche|Nietzsche]]), ale časť filozofov sa vrátila ku Kantovmu chápaniu etiky.
▲Etický kódex uľahčuje rozhodovanie človeka o tom, čo je správne v pre neho nejasných situáciach. Predchádza konfliktom, pomáha upraviť správanie jednotlivcov či skupín v súlade so záujmom spoločnosti.
[[Kategória:Etika]]
| |||