Rámsarský dohovor: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:RAMSAR-logo.gif|thumb|Logo RamsarskéhoRámsarského dohovoru]]

'''RamsarskýRámsarský dohovor''' (iné názvy: '''RamsarskáRámsarská konvencia, RamsarskáRámsarská dohoda, Dohovor o mokradiach''', často nesprávne ''Ramsarský/Ramsarská...'' ; oficiálne '''Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva''' z {{V jazyku|eng|Convention on Wetlands of International Importance especially as Waterfowl Habitat}}) je [[medzinárodná zmluva]] na ochranu a trvalú udržateľnosť [[mokraď (územie)|mokradí]]. Dohovor bol prijatý [[2. február]]a [[1971]] v [[irán]]skom meste [[RamsarRámsar]], ležiacom na brehu [[Kaspické more|Kaspického mora]].

Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva '''RamsarskáRámsarská lokalita''' a [[2. február]] sa od roku [[1997]] na počesť prijatia konvencie vyhlasuje za '''Svetový deň mokradí'''.

Rastúce obavy z rýchlosti, s akou boli „kultivované“ alebo inak zničené rozsiahle plochy močarín a mokradí v [[Európa|Európe]], ktorých výsledkom bol pokles počtu vodného vtáctva vyvolali v roku [[1962]] konferenciu v rámci [[MAR|Projektu MAR]] (programu založeného v r. 1960), ktorú organizovali [[Medzinárodné byro pre výskum vodného vtáctva]] (IWRB, teraz súčasť Wetlands International), [[IUCN]] a [[Medzinárodná rada pre ochranu vtákov]] (ICBP, teraz BirdLife International). Na nej zaznela prvá výzva na medzinárodnú konvenciu o mokradiach. Pôvodne sa konvencia špecificky zameriavala na ochranu vodného vtáctva tvorbou siete refúgií. V priebehu nasledujúcich ôsmich rokov sa text konvencie rozpracoval na viacerých medzinárodných a odborných rokovaniach, ktoré sa konali najmä pod záštitou IWRB. Pri rozpracovaní textu postupne prevažovala ochrana biotopov nad ochranou druhov. Napokon v meste [[RamsarRámsar]] na pobreží Kaspického mora v Iráne text konvencie odsúhlasili a prijali [[2. februára]] [[1971]]. Tento deň, [[2. február]], je od roku [[1996]] Svetovým dňom mokradí.

Parížsky protokol upravujúci RamsarskúRámsarský konvenciudohovor schválila Mimoriadna konferencia zmluvných strán, ktorá sa konala na ústredí [[UNESCO]] v [[Paríž]]i v decembri [[1982]]. Protokol potvrdzuje, že všetky jazykové verzie konvencie (anglická, nemecká, francúzska, ruská, španielska a arabská) sú rovnocenné a ustanovuje proces pre úpravy konvencie, prevažne jej nedostatkov. Účinnosť nadobudol v roku [[1986]].

Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou RamsarskejRámsarského konvenciedohovoru ako súčasť bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky [[2. júl]]a [[1990]] a od svojho osamostatnenia [[1. január]]a [[1993]] plní úlohy samostatného členského štátu.

Pri svojom pristúpení ku konvencii prihlásila [[ČSFR]] do ramsarskéhorámsarského zoznamu štyri lokality zo Slovenska ([[Parížske močiare]], [[Senné rybníky|Senné]], [[Šúr (prírodná rezervácia)|Šúr]] a [[Číčovské mŕtve rameno]]). V máji [[1993]] Slovenská republika prihlásila ďalšie tri rozsiahlejšie mokrade (Latorica, Dunajské luhy, Niva Moravy). V roku [[1998]] pri príležitosti Svetového dňa mokradí to bolo ďalších päť dlhodobejšie pripravovaných lokalít ([[Poiplie]], Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Mokrade Oravskej kotliny, Rieka [[Orava (rieka)|Orava]] a jej prítoky). Zároveň sa rozšírila ramsarskárámsarská lokalita [[Dunajské luhy]] na územie novovyhlásenej chránenej krajinnej oblasti, do ktorej bola zahrnutá aj ramsarskárámsarská lokalita Číčovské mŕtve rameno. Celkový počet ramsarskýchrámsarských lokalít na Slovensku tak v septembri [[1999]] dosiahol 11.

Pripravené sú návrhy na prihlásenie ďalších dvoch mokradí - [[Domica]]-[[Baradla]] (cezhraničné krasové a podzemné hydrologické systémy Slovenského krasu a Aggteleku) a Alúvium Tisy ako súčasť multilaterálnej medzinárodnej ramsarskejrámsarskej lokality na hornom toku rieky [[Tisa]] (Rumunsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko).