Protihabsburské stavovské povstania: Rozdiel medzi revíziami

:''Hlavný článok: [[Povstanie Františka II. Rákociho]]''
 
Upevnenie postavenia Habsburgovcov po vyhnaní Turkov a presadzovanie centralistických opatrení Viedňou vyvolalo znovu veľkú nespokojnosť v Kráľovskom Uhorsku. Povstanie [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] sa začalo roľníckymi vzburami v severovýchodnom Uhorsku a malo na začiatku čisto sociálny charakter. Zapojením sa šľachty sa stalo stavovským, hoci roľnícke masy boli naďalej jeho údernou silou. Roku [[1703]] dobyli Rákociho oddiely banské mestá a v nasledujúcich rokoch ovládli celé Slovensko. V Sedmohradsku roku [[1704]] Rákociho zvolili za [[Sedmohradsko|sedmohradské]] [[knieža]]. V Ónode pozbavili stavy Habsburgovcov uhorskéhouhorskéh trónu ([[1707]]) a povstanie dosiahlo svoj vrchol.
 
Dlhotrvajúce boje, spustošená krajina, [[mor]] a rozpory v povstaleckom tábore viedli povstanie k pomalému úpadku. Napriek prezieravej zahraničnej politike, vďaka ktorej dostalo povstanie významnú podporu zo zahraničia, nedokázalo po skončení vojny o španielske dedičstvo odporovať sústredeným silám rakúskej monarchie. Roku [[1708]] prehrali povstalci [[bitka pri Trenčíne|bitku pri Trenčíne]] a po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo. V auguste [[1711]] kapitulovali zvyšky kuruckej armády pri [[Satu Mare]] (Satmár), kde bol tiež podpísaný [[Satmársky mier]], ktorý zabezpečil Habsburgovcom vládu nad Uhorskom.
Anonymný používateľ