Verzia z 00:38, 6. apríl 2012 upraviť MerlIwBot (diskusia \| príspevky) 152 414 editací d robot Pridal: ro:Acropola din Atena ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 01:22, 7. jún 2012 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d r2.7.3) (robot Pridal: xmf:ათენიშ აკროპოლისი; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 25: Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ-západ má dĺžku 320 m a v smere sever-juh šírku 156 m. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo obývané už v [[Neolit\|neolite]] a počas [[Mykénska kultúra\|mykénskej doby]], v 15. - 14. storočí pred Kr. sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 pred Kr. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé 760 m, vysoké 10 m a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 - 6 metrov. Vzhľadom na ich rozmery sa stavba pripisovala [[Pelasgovia\|Pelasgom]], protonárodu žijúcemu v [[Atika\|Atike]] (z ich mena bol odvodený i názov múru - Pelargikon). [[~~Obrázok~~Súbor:Akropolis by Leo von Klenze-award-3.jpg\|left\|thumb\|250px\|Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov]]Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde [[Dórovia\|Dórov]]. Na začiatku 6. storočia pred Kr. sa [[~~Megarón\|~~megarón]] v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 pred Kr. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti [[Kerameikos]] k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 pred Kr. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale [[Perzská ríša\|perzská]] invázia v roku 480 pred Kr. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole. Obnova sa začala z iniciatívy [[Themistokles\|Themistokla]] a [[Kymones\|Kymóna]], ktorí dali rozšíriť hradby a vyrovnať terén. Tieto hradby potom chránili plochu z rozmermi 262 x 136 m. Pri tejto udalosti sa sochy a architektonické fragmenty poškodené [[Peržania\|Peržanmi]] nahromadili do jednej jamy, tzv. Perzského násypu, kde ich našli počas vykopávok v roku 1886. Riadok 32: == Okolo Akropoly == Návršie, na ktorom stojí Akropola, bolo obklopené nepravidelnými mestskými štvrťami, ktoré sa zachovali až do rímskej doby. Na severovýchode, až po úpätie vŕšku Kolonós Agoráios, sa rozkladala [[Agora (Atény)\|agora]], centrum administratívneho a obchodného života. Na juhu stálo Dionýzovo divadlo z 5. storočia pred Kr., ktoré neskôr prestavali, Asklepion a Ódeion, ktorý dal postaviť [[Herodes Atticus]]. Medzi Ódeionom a Dionýzovým divadlom stojí stĺporadie. Na severozápade sa nachádza návršie s [[Theséion~~\|Theséionom~~]]om, dórskym Hefaistovým chrámom a na západe vrch [[Areópagos]], sídlo súdu. Asi 500 metrov západne od Akropoly ležia tri pahorky. Prvý zľava bol zasvätený Múzam, ochrankyniam vied a umení. Dnes je známy ako Philopappos, pretože na jeho vrchole sa nachádza mauzóleum, ktoré Aténčania postavili v 2. storočia pred Kr. Gaiovi Antoniovi Philopappagovi, ktorý bol obdivovateľom a priaznivcom Atén. Druhý pahorok, Pnyx, je posvätné miesto ľudových zhromaždení (ekklésiá), kde občania prvý raz v dejinách ľudstva dosiahli volebné právo. Tu prednášali svoje prejavy [[Perikles]], [[Aristides]], Themistokles a [[Demosthenes]]. Tretí sa nazýva Vrchom Nýmf. Na jeho vrcholku bola r. 1842 postavená hvezdáreň. Riadok 56: {{Link FA\|ca}} {{Link FA\|es}} Řádek 109 ⟶ 108: [[uk:Афінський акрополь]] [[vi:Acropolis]] [[xmf:ათენიშ აკროპოლისი]] [[zh:雅典衛城]]

Akropola v Aténach: Rozdiel medzi revíziami