Kroisos: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Croesus.jpg|thumb|right|200px|Krézus – [[Claude Vignon]]]]
'''KrézusKroisos''' alebo '''KroisosKrézus''' (po[[starogréčtina|starogr.]] grécky''Κροῖσος'' – ''Kroisos'', po latinsky{{v jazyku|lat|''Croesus''}}; * okolo [[595 pred Kr.]] – † cca [[547 pred Kr.]]) bol od roku [[560 pred Kr.]] posledným [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdskym]] kráľom.

Po [[Alyattes II.|Alyattovej]] smrti sa posledným kráľom Lýdie stal jeho syn Kroisos.<ref name="Herodotos">[[Herodotos]], ''Historia'', 1,92.</ref> Bol to muž nesmierne ctižiadostivý. Po otcovi zdedil rozsiahlu prosperujúcu ríšu. Aj on podnikol celú sériu víťazných výprav proti gréckym mestám na západe [[Malá Ázia|Malej Ázie]] a s výnimkou [[Lýkia|Lýkie]] a [[Kilikia|Kilíkie]] si podrobil celú západnú Malú Áziu až po rieku [[Halys]].<ref>[[Herodotos]], ''Historia'', 1,28.</ref>

V Lýdii sa ťažilo veľa zlata a aj preto krajina oplývala bohatstvom. Poklady, poplatky, dane a predaj občanov do otroctva na ovládanom území boli zdrojom jeho veľkého majetku. Nazhromaždil toľko pokladov, až sa jeho meno už v staroveku stalo synonymom označenia veľmi bohatého človeka. Vo svojom hlavnom meste v [[Sardy|Sardách]] dal postaviť nádherné paláce, veľké prostriedky poskytol na prilákanie umelcov, básnikov a filozofov. Veľkoryso poskytoval peniaze a dary so zámerom k zvýšeniu si svojej popularity.<ref name="Herodotos"/> Stĺpy postavené v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta, boli z väčšej časti darom lýdskeho kráľa Kroisa. Zlaté mince z čias Kroisovej vlády s vyobrazením leva a býka sa stali najsilnejšou menou a rozšírili sa všade po vtedy známom svete.

Po štrnástich rokoch vládnutia nasledoval jeho pád. Na východe sa výbojmi perského kráľa [[Kýros II.|Kýra]] po dobytí [[Média|Médie]] okolo roku [[553 pred Kr.]] [[Perzská ríša]] rozrástla až k hraniciam Lýdie a tá teraz stála Peržanom v ceste k podrobeniu si celej západnej časti Malej Ázie. Takmer všetko čo vieme o Kroisovi máme z [[Herodotos|Herodotových]] dejín. Podľa Herodota vojnu vyvolali Peržania, lebo sa usilovali na juhu Malej Ázie ovládnuť [[Milétos]] a [[Efez]]. Kroisos váhal či má s Kýrom rokovať, alebo bojovať. Nakoniec sa šiel radiť do veštiarne v [[Delfy|Delfách]], ale veštba [[Pýtia|Pýtie]] bola dvojzmyselná, pretože hovorila o porážke mocnej ríše. Ale ktorej? Kroisos si myslel, že tou ríšou je Perzská a zaútočil. Krátko po prvých bojoch Peržania (v roku [[547 pred Kr.]]) obkľúčili Sardy a Kroisa zajali<ref>[[Herodotos]], ''Historia'', 1,84.</ref> . Tak ako jeho život, aj koniec jeho vládnutia je opradený legendami. Podľa jednej bol odsúdený na trest smrti upálením a zomrel v Sardách.<ref>[[Herodotos]], ''Historia'', 1,86.</ref> Tá optimistickejšia je, že sa stal Kýrovým radcom a priateľom a doprevádzal ho na jeho ťaženiach až do Kýrovej smrti.<ref>[[Herodotos]], ''Historia'', 1,87.</ref>