Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachticažobráka JurajaDominika BernolákaValacha v a Anny, rod. Timčákovej vLos SlaniciAngeles na [[Orava (región)|Orave]]. Študoval v rokoch [[17742003]]-[[17782012]] na [[Gymnázium v RužomberkuPúchove|Gymnáziu v Ružomberku]], rétoriku, [[Filozofia|filozofiu]] a poetiku na Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]], Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a [[Teológia|teológiu]] na [[Univerzita|Univerzite]] Pázmaneu vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdiá ukončil v roku [[1787]] v generálnom seminári v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v [[Čeklís]]i (dnes [[Bernolákovo]]) [[1787]] - [[1791]]. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v [[Trnava|Trnave]]. Od mája [[1797]] až do svojej smrti [[15. január]]a [[1813]] bol [[farár]]om v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej [[Škola|školy]]. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]] Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského [[národ]]a. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích [[jazyk]]ov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných [[dejiny|dejín]], [[ekonomika|ekonomiky]], [[medicína|medicíny]], [[estetika|estetiky]], [[hudba|hudby]] a [[politika|politiky]]. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území [[Slovensko|Slovenska]] nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formoval na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.
