Samova ríša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 20:
== Zánik ==
Osud Samovej ríše ([[658]]) a ani osud Moravy a Slovenska po jeho smrti nie je známy. V dejinách Moravy a Slovenska nasleduje v dokumentoch „čierna diera“ až do konca 8. storočia, kedy na tomto území už existovalo Moravské a Nitrianske kniežatstvo bojujúce proti Avarom. Jedine [[archeológia|archeologické]] nálezy dokazujú sídelnú kontinuitu sídiel z čias Samovej ríše a sídiel Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. O politickom vývoji nič viac povedať nevieme. V prospech existencie nejakého/nejakých politických útvarov na tomto území hovorí fakt, že práve len pre územie Moravy a Slovenska už okolo roku 800 neexistovali kmeňové názvy (ale len „Moravania“ a „Sloviene“), čo svedčí o existencii štátu (štátov) - nadkmeňových útvarov. Taktiež treba vziať na zreteľ, že v celoeurópskom kontexte išlo o dobu formovania národov, kedy spoločné etnikum zaberalo rozsiahle územie, nutne členené na kraje - kniežatstvá (Nitra, Morava), v rámci jedného veľkého politického usporiadania, nemuselo ísť teda hneď o dve odlišné etniká; viď [[Franská ríša]].
Obyčajne sa však predpokladá, že sa Samova ríša rozpadla so zdôvodnením, že v tom čase táto oblasť nebola ešte natoľko „spoločensko-ekonomicky“ (a podobne) vyspelá, aby takýto útvar mohol dlhodobo pretrvať. Iný uvádzaný dôvod je ten, že zhruba po zániku ríše sa avarské nálezy vyskytujú aj viac na severe, najprv aj na južnom Slovensku a potom aj na južnej [[Morava (región)|Morave]] (teda v časti predpokladaného jadra bývalej Samovej ríše). Zdá sa, že však žili s tunajšími Slovanmi v symbióze.
| |||