Vrcholný stredovek: Rozdiel medzi revíziami

'''Vrcholný stredovek''' je obdobie [[stredovek]]u najväčšieho rozkvetu stredovekej spoločnosti od začiatku [[11. storočie|11.]] až do [[13. storočie|13.]] alebo [[14. storočie|14. storočia]].

 

== Európa ==

Vrcholný stredovek znamená vyvrcholenie predchádzajúceho vývoja, dochádza k stabilizácii štátnych útvarov, klimatické optimum zabezpečuje dobré úrody, vytvára sa [[Francúzsko|Francúzske kráľovstvo]], [[Viliam Dobyvateľ]] dobyl [[Anglicko]], nemecké oblasti sú zjednotené osobou cisára do tzv. [[Rímskonemecká ríša|Svätej rímskej ríše národa nemeckého]]. V [[Španielsko|Španielsku]] a [[Portugalsko|Portugalsku]] je úspešná [[reconquista]] - znovuzískavanie Arabmi zabratých území. Na severe a v strede Európy sa stabilizujú menšie [[kráľovstvo|kráľovstvá]] ([[Dánsko|Dánske]], [[Nórsko|Nórske]], [[Švédsko|Švédske]], [[Poľsko|Poľské]], [[Čechy|České]], [[Uhorsko|Uhorské]]), na východe zaznamenáva najväčší rozkvet [[Kyjev]] - hlavné mesto [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Na [[Balkán]]e ešte raz dosiahne [[Byzantská ríša]] svoj najväčší rozmach, aby zakrátko skolabovala pod tlakom [[križiak]]ov a seldžuckých [[Turci|Turkov]].

Vrcholný stredovek prináša vznik stredovekého [[hrad]]u, mohutnej defenzívnej architekúry z [[kameň]]a, kde oproti [[Hradisko (archeológia)|hradisku]] nachádza úkryt iba šľachtic a jeho ozbrojenci. Hrady sú stavané po celej Európe a počas [[Križiacke výpravy|križiackych vojen]] aj v [[Levanta|Levante]]. Križiacke vojny poznačili Európu ani nie tak z vojensko-strategického, ako z kultúrneho hľadiska: rytieri spoznali odlišnú kultúru, luxus a rafinovanosť Arábie a Byzancie, hygienu, lekárstvo, [[korenie]] a [[hodváb]]. Civilná [[architektúra]] je predovšetkým cirkevná: [[románsky sloh]] vzniká vo Francúzsku, budujú sa rozsiahle [[kláštor]]y (predovšetkým [[Rád svätého Benedikta|benediktínske]]), vznikajú mohutné románske [[bazilika|baziliky]]. V tomto období je vývoj v Byzancií úplne separovaný od Európy, čo zapríčinilo udržiavanie [[antika|antickej]] kultúry. Žiadne zo stredovekých noviniek sa Byzancie nedotkli.

 

Pozornosť si zaslúžia [[Benátky]], silná a bohatá kupecká republika, ktorá obchoduje s Levantou aj [[India|Indiou]] a [[Čína|Čínou]], na severe sú to bohaté [[Bruggy]], v [[Severné more|Severnom]] a [[Baltické more|Baltickom mori]] sa obchodníci organizujú do [[Hanza|Hanzy]], gildy bohatých nemeckých kupcov a lodiarov.

 

V období vrcholného stredoveku Slovensko zohrávalo kľúčovú úlohu v rámci Uhorska, kde vládla dynastia [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Roku [[1000]] bol korunovaný panovník [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], ktorý budoval krajinu ako mnohonárodnú krajinu, kde pozýval hostí zo západu i východu, kde sa upevnilo [[kresťanstvo]] porážkou pohanského povstania (za výdatnej pomoci slovenských veľmožov [[Hunt]]a a [[Poznan]]a), kde bol spísaný zákonník, kde boli zakladané prvé kláštory ([[Zobor]]) a opátstva. Slovensko tvorilo v rámci Uhorska časť, nazývanú [[Nitrianske kniežatstvo]]. Tu sídlil mladší pretendent trónu z kráľovského rodu, viedol vlastný dvor, mal vlastnú armádu, dokonca vlastné mince. Spolu s [[Biharsko]]m, ktoré vtedy bolo často k Nitriansku pričlenené, išlo o povestnú "tercia pars regni" (tretinu kráľovstva). V roku [[1107]]/[[1108]] tento štatút Slovenska zrušili.

 

[[et:Kõrgkeskaeg]]

[[eu:Erdi Aro Klasikoa]]

[[gl:Alta Idade Media]]

[[he:שיא ימי הביניים]]